Mnohí, aj keď si necítia ruku, majú stŕpnutú nohu, závrat či ovisnutý kútik úst, neberú tieto príznaky vážne. Ich nevšímavosť však môže mať ťažké, trvalé až tragické následky.
Poškodenie mozgu
"Pod pojmom cievna mozgová príhoda sa skrývajú dva základné zdravotné problémy - nedokrvenie mozgu a krvácanie do mozgu. Nedokrvenie mozgového tkaniva vzniká upchatím cievy, napríklad uvoľnenou krvnou zrazeninou alebo utvorením zrazeniny v mozgových tkanivách. Krvácanie do mozgu vznikne poškodením cievy, napríklad pri vysokom krvnom tlaku alebo keď sklerotická cieva praskne a krv sa vyleje do mozgového tkaniva a poškodí ho. Mechanizmus poškodenia mozgu v oboch prípadoch je síce odlišný, ale príznaky sú veľmi podobné. Laik často nevie rozoznať, či ide o krvácanie do mozgu alebo o jeho nedokrvenie. Jedno i druhé je pre človeka veľmi nebezpečné," hovorí MUDr. František Cibulčík, CSc., z Neurologickej kliniky FN Ružinov v Bratislave.
K lekárovi čo najskôr
Až dve tretiny všetkých mozgových príhod tvorí mozgové nedokrvenie. Mozog je zásobovaný okysličenou krvou dvoma od seba nezávislými systémami. Oba okruhy sú vzájomne prepojené, takže ak sa niektorá z ciev upchá, vďaka prepojeniu ich nahradia iné priepustné cievy. Problém nastáva vtedy, ak sa upchá cieva i susedné cievky, ktoré priamo vyživujú určité mozgové ložisko. Cez uzavretú cievu sa okysličená krv nedokáže dostať k mozgovým tkanivám. Ak sa prekrvenie čo najskôr neobnoví, postihnutá časť mozgového tkaniva sa môže nenávratne poškodiť.
"Cievna mozgová príhoda je akútne ochorenie a vyžaduje si rýchlu lekársku pomoc. Zákerná je v tom, že sa môže prejaviť celkom nenápadne, prechodnými príznakmi, ktoré po krátkom čase spontánne vymiznú alebo, naopak, veľmi dramaticky, náhle, nečakane, počas dovolenky, uprostred porady, v spánku, bez varovania, s poruchami vedomia, videnia i celkovým zlým zdravotným stavom. Najväčšiu šancu na záchranu poškodeného mozgového tkaniva má pacient vtedy, ak je liečený do troch hodín od vzniku mozgovej príhody. Ak príde po 6 - 12 hodinách, tkanivo už môže byť čiastočne, úplne a natrvalo poškodené a možnosť nápravy je už minimálna," hovorí neurológ.
Doktor Cibulčík pripomína, že ochorenie má svoje typické signály, ktoré by sme nemali prehliadať: zoslabne ruka, vypadne z nej šálka alebo cigareta, ale o pár minút môže byť opäť všetko v poriadku... alebo nedokážete vysloviť slová, napriek tomu, že presne viete, čo chcete povedať. Pocítiť môžete stŕpnutie či znecitlivenie polovice tela, pridať sa môžu poruchy zraku na jednom oku alebo vidíte dvojmo, potom sa to upraví, alebo chce sa vám spať, máte problémy s koordináciou pohybov, prudko vás rozbolí hlava, máte závrat, cítite nevoľnosť...
"Pri upchatí tepny krvnou zrazeninou môže ísť o prechodný, ale i trvalý stav. Pri prechodnom sa zrazenina môže rozpustiť a krvný prietok sa obnoví. Ak to organizmus zvládne rýchlo, prechodné príznaky nemusia zanechať následky. Ak sa zrazenina nerozpustí a cieva zostane natrvalo uzavretá, pacient nie je akútne a adekvátne liečený, šanca vyliečiť sa bez následkov je menšia. Ľuďom, ktorí už väčšiu či menšiu mozgovú príhodu prekonali, hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa u nich zopakuje," vystríha MUDr. Cibulčík.
Prejavy poškodenia
Mozgová príhoda môže postihnúť rôzne centrá mozgu. Ak je poškodená pravá strana dôležitého mozgového centra, postihnutá je zvyčajne ľavá ruka a noha a naopak, poškodenie ľavého mozgového centra má následok poškodenia pravej časti tela. Rozhodujúce je, ktorá časť mozgu ostala nevyživená krvou či motorická časť, alebo oblasť zmyslov, reči, zraku, sluchu... Niekedy môže byť poškodená aj hluchá zóna mozgu a poškodenie sa nemusí vôbec prejaviť, dokonca ho človek nemusí ani pocítiť. "Mozgové nedokrvenie a krvácanie do mozgu môže však postihnúť aj mozoček a mozgový koreň. Tam sú už príznaky prejavia na všetkých štyroch končatinách alebo ide o príznaky poruchy očných pohybov, poruchy rovnováhy, pocit nevoľnosti, bolesť hlavy, vracanie..."
Ako pomôcť?
Pri spomínaných príznakoch treba čo najrýchlejšie zavolať rýchlu záchrannú službu, lekárovi dať informácie, za akých okolností došlo k príhode i aký je celkový stav pacienta. Postihnutého nenúťme chodiť, lebo fyzická aktivita zvyšuje nároky na metabolizmus mozgu. Lekár už priamo vo vozidle môže poskytnúť prvú pomoc. "V akútnom štádiu pomocou počítačovej tomografie môžeme rozlíšiť, či ide o krvácanie, cievnu mozgovú príhodu z nedokrvenia alebo či to nie je prejav mozgového úrazu (nádoru?). V rýchlej orientácii nám pomôžu aj biochemické analýzy, krvné vyšetrenia, sonografia, magnetická rezonancia..."
Liečba
Cievne mozgové ochorenia sú u nás po nádorových a kardiologických najčastejšou príčinou invalidity a úmrtia. Aby sme im predišli alebo aspoň oddialili cievnu mozgovú príhodu, nemali by sme podceňovať liečbu vysokého krvného tlaku, mali by sme mať pod kontrolou cukrovku, dodržiavať nízkotučnú diétu a skúsiť sa ubrániť stresu. "Najúčinnejšia liečba je prevencia. Snažiť sa, aby bola komplexná a celospoločenská - teda vyvarovať sa fajčeniu, kontrolovať krvný tlak. Ak je vysoký, nízky či kolísavý, nastaviť na správnu liečbu, ktorá znižuje pravdepodobnosť vzniku krvných zrazenín a následnej trombózy a embólie. Kto má zvýšený krvný tlak, ten zvyčajne nemá výrazné ťažkosti, preto to zanedbáva. Prevencia je celosvetový trend, tá najlepšie dokáže pomôcť človeku." Za rizikových pacientov považuje MUDr. Cibulčík tých ľudí, ktorí prekonali tzv. tranzitórny ischemický atak, tzv. TIA. Je to ľahká forma mozgovej príhody, ktorá odznie tak rýchlo, ako prišla. Pacientovi sa vykrivia ústa, zoslabne mu polovica tela, potom akoby sa nič nestalo, všetko je zase v poriadku. Je to však varovanie, aby sme prestali fajčiť, prejedať sa či nadmerne popíjať alkohol. Ak sa liečba začne včas, možno predísť ťažkej mozgovej príhode. Vedci zistili, že každý deviaty pacient s mozgovou príhodou mal predtým takýto stav.
"V akútnom štádiu cievnej mozgovej príhody sú naše terapeutické možnosti pomerne malé. Iba nepatrné percento ochorenia dokážeme účinne ovplyvniť. Čím skôr pacienta odborne vyšetríme, tým viac mu vieme pomôcť. Nemáme však zázračný preparát, ktorý dokáže zasiahnuť v tom čase, keď sa ochorenie vyvíja," varuje MUDr. Cibulčík. Zdôrazňuje, že výskyt mozgovej príhody stúpa s vekom, s výskytom aterosklerotických zmien i vysokého tlaku. Tak, ako sa množia rizikové faktory v populácii, tak sa množí počet cievnych mozgových príhod. Veľké riziko sa začína medzi 50 - 60 rokom života, ale aj skôr, najmä u žien v klimaktériu (v plodnom veku chránia ženu hormóny). "Najbolestnejšie sa to dotýka mladých ľudí, ktorí ochorenie prežívajú s ťažkým poškodením. V úvodnej fáze ochrnutia sú ich svaly mäkké, nehybné, neskôr sa zvyšuje ich svalové napätie, ktoré môže deformovať svaly, zmenšiť ich objem, a končatinu bolestivo deformovať. Ak sú pohybovo obmedzení, vypadávajú z pracovného procesu, vyžadujú si dlhodobú sociálnu starostlivosť, finančne zaťažujú rodinu i ekonomiku štátu. Starostlivosť a následná rehabilitácia či opatrovateľská služba je dlhodobá, niekedy doživotná."
Tretina pacientov s mozgovou príhodou v priebehu roka zomrie, tretine ostane viac-menej zdravotný postih a iba tretina sa po intenzívnom liečení a rehabilitácii vracia do života. Na Slovensku pribúda ročne niekoľko stoviek mozgových príhod. Tri štvrtiny týchto pacientov majú neliečený vysoký krvný tlak. Z finančného hľadiska liečba hypertenzie vyjde oveľa lacnejšie ako následky cievnej mozgovej príhody.
Štatistika:
° Každý rok zomrie vo svete na cievnu mozgovú príhodu asi päť miliónov ľudí.
° Viac ako 20 miliónov prežije, najčastejšie s ťažkými následkami.
° Približne jeden z piatich prežívajúcich v nasledujúcich piatich rokoch prekoná ďalšiu mŕtvicu
° Cievna mozgová príhoda postihuje rovnako často mužov i ženy (vo veku, keď môžu rodiť, postihne ich menej). Počet ochorení s vekom pribúda.
° Na Slovensku zo stotisíc obyvateľov dostane cievnu mozgovú príhodu asi 150 - 200 ľudí (v niektorých regiónoch až 400).
° Podľa posledných štatistických údajov sa výskyt cievnych mozgových príhod u nás stabilizoval, začíname sa približovať úrovni vyspelých európskych krajín.
Ako predchádzať cievnej mozgovej príhode:
- Nepodceňovať liečbu vysokého krvného tlaku, mať pod kontrolou cukrovku, dodržiavať nízkotučnú diétu, upraviť krvný obraz
- Nefajčite! Fajčenie zvyšuje krvný tlak, znižuje prísun kyslíka k srdcu, podporuje vznik krvných zrazenín. Čím viac a dlhšie fajčíte, tým vyššia je pravdepodobnosť príhody.
- Bráňte sa priberaniu. Energetický príjem by nemal prevyšovať jeho výdaj.
- Obmedzte stres. Silný a dlhotrvajúci stres zvyšuje hladinu adrenalínu, v dôsledku čoho stúpa krvný tlak.
- Plánujte si prácu i odpočinok. Dávajte si len splniteľné úlohy.
- Sledujte svoj krvný tlak. Hodnoty blízke 140/90 sa považujú za normálne. Vysoký krvný tlak poškodzuje srdce, vyvoláva tvrdnutie tepien s následným poškodením.
- Vyšší príjem vápnika i magnézia v akejkoľvek forme môže znížiť riziko mozgovej príhody.
- Podľa výskumov pesimisti ochoreli na mozgovú príhodu trikrát častejšie ako ľudia, ktorí prežívali pozitívne emócie.
- Časté redukčné diéty zvyšujú riziko mŕtvice.
- Porcia ovocia a zeleniny denne znižuje riziko mŕtvice na tretinu.
- Päť hodín pohybu týždenne chráni pred mozgovou mŕtvicou
.
Rizikové faktory: vysoký krvný tlak, obezita, cukrovka, fajčenie, stres a pesimizmus, vek, zvýšená zrážanlivosť alebo hustota krvi a ochorenia srdca, časté striedanie diét.
Prvá pomoc:
- Pri príznakoch čo najrýchlejšie zavolajte záchrannú službu.
- Lekárovi dajte informácie, za akých okolností k príhode prišlo.
- Kým nepríde lekár, nenúťte pacienta chodiť
- Lekár rýchlej záchrannej služby už počas cesty priamo vo vozidle poskytne pacientovi prvú pomoc.