Mladý slovenský nadšenec bez zázemia a dostatočných skúseností vycestoval do juhovýchodnej Ázie. Miestne prostredie ho uchvátilo a dnes má Peter Kožár svoju vlastnú singapurskú firmu ezbizi.com. Hovorí, že sa o podnikanie zaujímal všade, kde žil, ale nie je náhoda, že práve Singapur jeho sny pretavil do reality. Ako však dodáva, aj táto krajina má druhú stranu mince.

Bez byrokracie
„Najjednoduchším prípadom je, keď chce v Singapure investovať stabilná zahraničná firma. Založenie branch office či registrovanej pobočky je jednoduchšie ako v iných krajinách,“ hovorí Peter Kožár, ktorý v Singapure pôsobí dva roky. Podľa neho sú najväčšími výhodami nízke dane a administratívna jednoduchosť. „Keď sa to spojí s bezpečnou legislatívou, politickou stabilitou, skvelou vymožiteľnosťou práva a dobrým finančníctvom, ide o ideálne prostredie na podnikanie,“ pokračuje.

Cudzinec sa musí obracať
Na základe svojich skúseností však môže hovoriť aj o druhej, tienistejšej stránke veci. Tou je situácia, v akej sa tam nachádza mladý začínajúci podnikateľ. „V tomto prípade sú bariéry o čosi väčšie. Na to, aby dostal podnikateľské víza, musí spĺňať prísne podmienky. Ani vtedy však nie je isté, že ich ako cudzinec dostane,“ vysvetľuje Kožár. Na spresnenie dodáva, že firma musí mať v krajine vymenovaného riaditeľa, ktorý tam má trvalý pobyt. „Cudzinec bez podnikateľských víz nesmie vo firme vystupovať aktívne. Môže pôsobiť iba ako tichý spoločník,“ dodáva. Aj po udelení podnikateľských víz by mal rátať s problémami pri priberaní zamestnancov z jeho domoviny. „Pracovné miesta sú tu kvótované na domáce obyvateľstvo. Najmä pri technických profesiách je tak niekedy problém zamestnať cudzinca,“ hovorí Kožár. Podobný systém funguje aj u nás, ale v Singapure sú kvóty a zamietanie žiadostí o pracovné víza pre cudzincov prísnejšie.

Domáci na koni
Aby to nepôsobilo, že mal so zakladaním firmy iba negatívne skúsenosti, dodáva, že si cení rýchlosť a jednoduchosť celého registračného procesu v Singapure. Celé je to možné absolvovať aj na diaľku cez internet a subjekt vznikne aj do troch pracovných dni. Ak cudzincovi stačí to, že bude vo firme tichým spoločníkom, hlavu si nemusí lámať ani s podmienkami, ktoré by musel spĺňať. Je však pravdou, že domácich zamestnancov aj podnikateľov krajina pred cudzincami uprednostňuje. Napríklad kapitálovými požiadavkami. „Najmä v odbore technológií majú jednoduchší prístup k seed financovaniu a vlastným grantom. Majú k dispozícii napríklad nenávratné granty až do výšky päťdesiattisíc singapurských dolárov. Cudzinci takú možnosť nemajú,“ hovorí Kožár.

Podľa neho však domáci nedávajú cudzincom pocítiť, že by ich tam nechceli. „Avšak vzhľadom na vysokú imigráciu najmä z ázijských krajín momentálne cítiť istú formu rezervovanosti hlavne k národnostiam z týchto krajín,“ dodáva. Tých už tradične obviňujú z vysokej konkurencie na pracovnom trhu a ďalších ekonomických a spoločenských problémov. „Ľudí zo Západu sa to netýka. Je však pravda, že v niektorých oblastiach obchodnej spolupráce cítiť spolupatričnosť domácich, najmä istého etnika,“ hovorí o singapurskom národovectve.

Európska Ázia
Čo sa týka obchodných rokovaní, Európan nepocíti veľké rozdiely oproti domácemu prostrediu. Spoločnosť je značne internacionálna a obchodná kultúra podobnejšia európskej, nie tej v Južnej Kórei či Japonsku.

Podľa Petra Kožára to závisí aj od sektora podnikania. Miestne obyvateľstvo však, prirodzene, má svoje špecifiká. „Sú menej flexibilní, viac zameraní na jednu špecifickú zručnosť. Kultúra je viac oportunistická – vo väčšej miere sa orientuje na rýchly zisk než na dlhodobé ciele. Aj v tom, že pri dohadovaní ceny je to často iba o tom, koľko sú klienti ochotní zaplatiť,“ hovorí o svojich skúsenostiach.

Platí to vraj aj pri mzdách zamestnancov, kde sa platy na rovnakej pozícii môžu výrazne líšiť. Slovákom, ktorí zvažujú investovať svoje peniaze v Singapure, by preto odkázal, aby sa najprv poradili s konzultantom, ktorý pozná pomery ich sektora v Singapure. Na začiatok je dobré nájsť si aj miestneho obchodného partnera.