18.09.2009, 00:00

Dom z konopy stojí tretinu murovaného

Voľbou nekonvenčného stavebného materiálu môžete ušetriť a navyše bývať v súlade s prírodou.

stavba_dozor_nehnutelnost_v.jpg
Zdroj: StockExpert

V dnešných moderných časoch nikoho neprekvapí obytný dom z lega či rezidencia na dne jazera. Čo však ľudí dokáže šokovať, je novostavba z konopy či omietka z hliny, a to napriek tomu, že prírodné materiály boli súčasťou ľudového staviteľstva po tisícročia. Teraz sa však vracajú naspäť.

Ak hľadáte lacnejší variant k tradičným stavebným materiálom, rozmýšľate ekologicky, alebo len chcete využiť jedinečné vlastnosti "zabudnutej prírody“, poobzerajte sa po správnej alternatíve. "V súčasnosti sú pod konvenčnými materiálmi myslené priemyselne vyrábané stavebné materiály a alternatívou k nim sú materiály zastúpené na trhu v menšom množstve. Sú to prírodné materiály, ktoré sama príroda vytvorila tak, aby nám dokázali zabezpečiť pohodlie a dobrý pocit v dome. Ide najmä o konštrukčné materiály, ako napríklad drevo, hlina v podobe surových nevypálených tehál a nabíjanej hliny alebo slamené baly,“ hovorí Zuzana Kierulfová, architektka spoločnosti Createrra.


Známa rastlina, nové využitie
Až 70 percent finančných prostriedkov z vášho stavebného rozpočtu môžete ušetriť, ak obvodové múry svojho domu postavíte z konopného pazderia. Hoci má táto konopná drevovina široké využitie, z ekonomického hľadiska sa najvýraznejšie uplatní práve v stavebníctve. "Konopné pazderie je materiál, ktorý dokáže nehradiť všetky konvenčné stavebné látky bežne používané v súčasnosti. Slúži ako náhrada betónu a vyrába sa zvápenatením konopného pazderia. Je rovnako pevný ako betón, avšak sedemkrát ľahší a približne dvaapolkrát pružnejší. Konopný polybetón, na rozdiel od betónu, vďaka pružnosti nepraská a nie je toxický,“ vysvetľuje Vladimír Zemko konateľ spoločnosti Slovacanna.

Samotný stavebný postup pritom nie je nijako technologicky náročný a vzhľadom na biologický pôvod materiálu sa s ním pracuje o niečo príjemnejšie. V zásade existujú dva osvedčené postupy. "Pri skonštruovaní dreveného korpusu sa okolo urobí debnenie, do ktorého sa leje dobre premiešaná konopná hmota, z ktorej sa následne, po zaschnutí, debnenie odstráni a stoja hotové steny. Druhou možnosťou je výroba konopných tvárnic a konvenčný postup, ako ho poznáme pri iných materiáloch,“ podotkol Zemko. Zaujímavosťou je, že na výstavbu jedného domu vám postačí pazderie pestované na jednom hektári pôdy počas troch mesiacov. Jeho cena je teda nízka a ekologický aspekt je nezanedbateľný. "Na výstavbu bežného prízemného domu s rozlohou napríklad do 140 štvorcových metrov spotrebujeme pri polmetrovej hrúbke stien približne desať ton pazderia. Kilogram pazderia najnižšej kvality, ktoré je na tieto účely úplne postačujúce, pri takomto množstve vyjde približne na 15 centov. K tomu treba pripočítať cenu hydraulického vápna a maximálne 25 kubických metrov drevených hranolov. Omietka sa robí tiež z rovnakej hmoty,“ vraví Zemko.

Výhody jednotlivých materiálov

Konopné pazderie/izolácie
– odolnosť proti vlhkosti a kapilárne vlastnosti pri odvádzaní vody
– izoluje v zime a v lete klimatizuje
– pracovné postupy sú totožné s konvenčnými materiálmi
– manipulácia je bez nebezpečenstva poškodenia kože alebo dýchacích ciest
– zabezpečuje prirodzenú ochranu proti plesniam, hnilobe, hlodavcom a hmyzu

Ekopanely
– pevnosť a tuhosť konštrukcie
– výborná tepelno-akumulačná schopnosť
– vysoká požiarna odolnosť
– odolnosť proti mechanickému poškodeniu

Hlinené materiály
– prirodzená regulácia vlhkosti v objekte
– zabraňovanie prestupu pár do konštrukcií
– akumulačné vlastnosti a pocit tepelnej pohody

Slamené baly
– všestranne použiteľné
– výborné tepelnoizolačné vlastnosti

Odborníkov je málo
Ďalším materiálom, ktorý zažíva svoj malý "comeback“, je hlina, alebo v prípade nosných konštrukcií hlinená tehla. Hoci je nepálená tehla náročnejšia na murovacie práce, medzi jej hlavné prednosti patrí nižšia cena a svojské vlastnosti. Ak vám prekáža suchý vzduch v domácnosti, tak určite oceníte jej schopnosť udržovať stálu vlhkosť v interiéri. Pritom využitie hliny v stavebníctve je naozaj široké. Môžte ju použiť všade počínajúc nosnými konštrukciami a výplňovým materiálom až po podlahy, obklady či omietky. Výborným riešením je hlinená omietka napríklad v kúpeľni, ktorá spomedzi ostatných izieb väčšinou trpí najväčšou vlhkosťou. Vďaka jej absorpčnej schopnosti sa vám pri kúpeli dokonca ani neorosí zrkadlo.

Napriek pomerne širokej dostupnosti stavebnej hliny je v súčasnosti skôr problémom zohnať odborníka, ktorý vie "ako na ňu.“ "Čo sa týka práce s drevom, tak na Slovensku nie je veľký problém, ale čo sa týka práce s hlinou a miešania vlastnej zmesi, napríklad na opravu starého hlineného domu - to je zatiaľ veľký problém. Starí majstri už vymreli a mladí to nespravia, lebo nevedia,“ sťažuje sa Kierulfová.

Slama nehorí, no hreje
Ak práve nestaviate rodinný dom, ale uvažujete len o drobných úpravách, údržbe či zateplení, aj na tento účel existuje neštandardné riešenie. "Izolačné materiály sú rozvláknená fúkaná celulóza, drevovláknité izolačné dosky, konopné, ľanové aj rákosové rohože, vlna, dokonca aj slama a slamené baly,“ uvádza Kierulfová. Práve slamené baly sa osvedčili aj ako konštrukčný materiál, z ktorého je možné postaviť dom na nerozoznanie od murovaného. Stavaním budov priamo zo slamených balov navyše získate všetky izolačné vlastnosti slamy, spolu so značnou úsporou za samonosný stavebný materiál, ktorý v tomto prípade nie je potrebný. Takisto absentuje jedna z najnepríjemnejších vlastností, ktorou je horľavosť. Prípadnému požiaru totiž zabraňuje minimálne množstvo vzduchu medzi jednotlivými zlisovanými steblami.

Prečítajte si aj:
Ekostavebnica šetrí energiu

Stavebným prvkom s univerzálnym využitím a dlhou tradíciou je takzvaný ekopanel. Jeho história siaha takmer sto rokov do minulosti a poskytne vám alternatívu napríklad k sadrokartónu. Na rozdiel od neho sa však ekopanel vyrába z ekologických materiálov, a to zlisovaním pšeničnej slamy pod vysokým tlakom, ktorá je následne obalená recyklovaným papierovým kartónom. Nevýhodou je vyššia hmotnosť, ktorú však vyvážia zaujímavé tepelné a technické vlastnosti.

Slováci prírodným materiálom dôverujú

Rozhovor. Predsedníčka občianskeho združenia Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj Zuzana Kierulfová:

Ako ďaleko sa dostali alternatívne materiály v našom stavebníctve? Dôverujú im Slováci?
Pred piatimi rokmi som mala ešte obavu z toho, že Slováci sú takí konzervatívni, že im bude veľmi dlho trvať, kým pochopia, aký význam majú prírodné materiály a kým im začnú znovu dôverovať. Našťastie som sa mýlila. Ľudí, čo začínajú vyhľadávať alternatívne materiály, je čoraz viac. Určite tomu pomáha aj internet, kde si ľudia nájdu okrem iného aj zahraničné informácie a spoľahnú sa na svoj úsudok, nie na reklamy. Jediné, čo zaostáva, je ponuka a výroba. Napríklad v Česku a v Maďarsku vedeli rýchlejšie zareagovať a chopiť sa príležitosti byť medzi prvými na trhu s hlinenými výrobkami, ale aj s prírodnými izoláciami. My sme teraz v mnohom odkázaní na dovoz zo zahraničia.

Zatepľujte svoj dom bez rukavíc a zápachu

Jednou z najväčších výhod prírodných izolačných materiálov je okrem ceny aj bezpečná manipulácia. Preto zahoďte rukavice a poobzerajte sa po alternatívnych materiáloch, ktoré neobsahujú chemikálie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.