Ján Blažej, Snímky Národní museum, Praha a autor
Spolu 193 archeológov, historikov, archivárov a historikov umenia z Nemecka, Češka, Maďarska, Poľska a Slovenska sa dokázalo zhodnúť a zostaviť podľa najnovších výskumov obraz utvárania spoločnej stredoeurópskej kultúry kresťansko-latinského typu. Vybrali na to 2800 predmetov, dokumentujúcich túto historickú etapu z 179 rozličných inštitúcií, štátnych múzeí i súkromných zbierok z dvanástich európskych krajín.
Vznikla unikátna výstava. Volá sa Stred Európy okolo roku 1000 a predstavuje jeden z najrozsiahlejších európskych výstavných projektov. Viacerí z jej autorov tvrdia, že kolekciu v takomto rozsahu v budúcnosti už sotvakto dá dokopy.
Ako prví výstavu zhliadli od augusta roku 2000 záujemcovia o históriu v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. V máji 2001 výstavu preniesli do Gropiusovej budovy v Berlíne, od októbra 2001 do januára 2002 bola objektom mimoriadnej pozornosti v Reissovom múzeu nemeckom Mannheime a od marca do júna je sprístupnená v nádherných priestoroch na gotických a románskych podlažiach Starého kráľovského paláca na Pražskom hrade. 21. júla tohto roku ju na tri mesiace otvoria na bratislavskom Hrade a od nás ju prenesú ešte Národného múzea v Poznani v Poľsku.
To, čo sa podarilo po prvý raz sústrediť do vitrín spoločnej putovnej výstavy, je poistené v prepočte na 4,1 miliardy korún. Strednú Európu okolo roku 1000 predstavujú unikátne predmety: panovnícke symboly, iluminované rukopisy, drahocenné liturgické predmety, umelecké artefakty i predmety pre každodennú potrebu našich predkov spred tisícročia. Argumenty historikov podopierajú mapy, projekcie, rekonštrukcie.
Unikátne originály
Dr. Milena Bravermannová z oddelenia umeleckých zbierok Správy Pražského hradu, členka päťčlenného českého tímu, ktorý výstavu pripravoval v Prahe, upozorňuje, že atraktívnosť expozície umocňujú predovšetkým zachované predmety z 9. až 11. storočia. Sú vzácne nielen vysokou úrovňou ich remeselného i umeleckého prevedenia, ale aj vekom. "Organizátori sa snažili, ak to bolo čo len trochu možné, na výstavu získať originály," vysvetľuje. Po kópiách siahli iba v nevyhnutných prípadoch. Napríklad v prípade koruny rímskych kráľov, ktorá je v zbierke viedenskej Schatzkammer (pokladnici), odkiaľ sa už dlhší čas do zahraničia zásadne nič nepožičiava. "Aspoň kópiou tejto koruny bolo treba dokumentovať ideu rímskeho kráľa Ota III. o obnovenom rímskom cisárstve, čiže o pripojení panovníkov v Čechách, Poľsku a Uhorsku k západnému kultúrnemu okruhu. Časť z nich bola v tom čase znovu korunovaná a všetci (alebo už ich predkovia) prijali kresťanskú vieru." Medzi originálmi poukazuje predovšetkým na úžasné a prevzácne iluminované rukopisy, ktorých sa do dnešných čias kvôli krehkosti a zraniteľnosti uchovala len malá časť. Napriek tomu, sú niektoré aj vo vitrínach tejto unikátnej výstavy.
Myšlienka usporiadať výstavu o strede Európy okolo roku 1000 vznikla na nemeckom ministerstve zahraničných vecí, získala veľkú podporu v nemeckej vláde a krátko po tom vznikli aj národné prípravné skupiny vo všetkých stredoeurópskych štátoch, ktorých sa téma dotýka.
Prečo práve rok 1000?
"Preto, že pred tisíc rokmi sa v strede Európy sformovali tie krajiny a národy, ktoré na prelome druhého a tretieho tisícročia vychádzajú zo svojich národných minulostí smerom k novej jednote," vysvetľujú scenáristi výstavy. Pripravovaný vstup štyroch stredoeurópskych krajín -- v abecednom poradí Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska -- do Európskej únie, uzatvára tak oblúk tisícročných spoločných dejín, ktoré sú poznačené mierovou výmenou, ale aj konfliktami a traumatizujúcimi zážitkami.
Európa zrastá. Vzniká nová identita.
(Pokračovanie na s...)

...zo s. 1)

Pred 1000 rokmi sa uzatvorill proces formovania strednej Európy ako súčasti anticko-kresťanskej civilizácie, ktorú nazývame európskou. Nové stredoeurópské štáty sa za aktivnej účasti vtedajšieho cisára Ota III. a pražského biskupa Vojtecha stali plnoprávnymi členmi společenstva európskych štátov a národov. Na tejto príslušnosti stredoeurópskeho priestoru k okruhu západnej europskej kultúry sa odvtedy po tisíc rokov nič podstatného nezmenilo.
Autorom výstavy sa podľa názoru ich kolegov-historikov podarilo nielen úspešne prepojiť celé obdobie dávno minulé so súčasnosťou, ale aj upozorniť na skutočnosť, že pri vstupe do tretieho tisícročia je tu opäť zjednocujúca sa Európa, ktorá stavia práve na vzájomnej spolupráci a spoločných kultúrnych i civilizačných základoch, ktoré vznikali okolo roku 1000. Tento fakt učinil z výstavy taký významný počin, že bola vyhlásená za 27. výstavný projekt Rady Európy.
Výstava sa začína okolo roku 830, v čase, keď vznikla Veľkomoravská ríša ako výsledok spojenia dvoch práve pokresťančených kniežatstiev popri rieke Morava a na dnešnom západnom Slovensku. Až do začiatku 10. storočia to bolo najrozvinutejšia časť teritória Slovanom medzi Baltickým morom a Dunajom. Boli tam veľké a husto osídlené miesta (Mikulčice, Staré Město, Nitra), dôstojné chrámy, ale aj prvé reprezentatívne kamenné svetské stavby, rozkvitajúce remeslá hraničiarov, tehliarov, kováčov i šperkárov. Keď sa na začiatku 10. storočia Veľkomoravská ríša rozpadla, v oblasti pri Morave remeslá veľmi rýchle upadali a hlavné hradiská sa úplne rozpadla. Moravská tradícia našla svoje pokračovanie v Čechách, ktoré boli dovtedy okrajovou oblasťou zaniknutej ríše. Pred rokom 900 sa začal podľa historických prameňov vzostup prahy, ktorá sa rýchle stala stredom českej krajiny. Vo vývoji na území Slovenska však o nijakej kontinuite s niekdajšou Veľkomoravskou ríšou hovoriť nemožno, dodáva PhDr. Štefan Holčík, PhD, slovenský zástupca v tíme historikov, ktorý výstavu pripravoval.

Vstup do západnej sféry
V strede Európy vstúpili západní Slovania i Maďari do západnej kultúrnej sféry. Z vládnucich rodov, ktoré prijali kresťanstvo, vznikali kresťanské dynastie. Z nich vzišli svätí i pozemskí patróni: český knieža Václav, pražský biskup Vojtech i uhorský kráľ Štefan. Pred tisícročím sa tam sformovali krajiny a národy, ktoré na prelome druhého a tretieho tisícročia, vychádzajú zo svojich národných minulostí k novej jednote.
Prechádzka medzi exponátmi v historickom prostredí Starého kráľovského paláca na Pražskom hrade umožňuje každému návštevníkovi jeho vlastný pohľad na svet pred tisícročím. Budú ľudia, ktorých zaujme unikátna krása jednotlivých exponátov, umelecký prejav našich prapredkov, iných to, čo videli, núti k úvahám o súvislostiach.
Pretože Európa je často prirovnávaná ku koncertu národov -- koncertu bez dirigenta. "Hráči hrajú samostatne a výsledkom je síce stále premenlivý, ale jednotný útvar, to, čo tvorí spoločné dejiny kontinentu, jednotu v rôznorodosti," uvažuje PhDr. Dušan Třeštík, CSc, český historik a publicista, jeden z tímu, ktorý pražskú výstavu pripravoval. Tá jednota v rôznorodosti je podľa neho ťažko uchopiteľná, ale predsa len živá v každom z nás.
"Každý Európan má v sebe tisícročné dedičstvo dejín, ktoré boli oveľa viac spoločné než rozdielne. Hovoríme síce mnohými rôznymi jazykmi, ale veci tohto i onoho sveta vidíme všetci v princípe podobne." Třeštík však upozorňuje aj na to, že v posledných dvoch storočiach sme robili všetko pre to, aby sme túto základnú skutočnosť zabudli, aby sme sa oddelili, uzavreli politicky i myšlienkovo v hraniciach svojich národných štátov. "Bolo treba strašné kataklizmy svetových vojen (tá druhá bola vo všetkých ohľadoch iba pokračovaním tej prvej, a tretia, ktorá nenastala, prebehla aspoň na ,studeno'), aby sme sa spamätali, uvedomili si, kam, do akého barbarstva sme sa so svojimi do seba uzavretými národmi dostali".

Neprichádzame, sme tam
Historik a publicista poukazuje na to, že drvivá väčšina západoeurópanov akosi samozrejme stotožňuje Európu s Úniou v hraniciach z roku 1989. "Prijímanie nových členov únie sa preto chápe ako ich ,vstup do Európy´, hoci v skutočnej historickej Európe všetci nováčikovia pochopiteľne už sú a dávno boli," tvrdí Třeštík a ukazuje k vchodu na výstavu, ktorá jeho myšlienky dokumentuje.
Pohľad do európskej minulosti naznačuje a možno aj otvára do európskej budúcnosti.
Hlavným organizátorom putujúcej výstavy je prezídium Nemeckých združení na výskum staroveku, Reissovo múzeum v Mannheime a Nemecké historické múzeum v Berlíne. Finančná podpora projektu, najmä spočiatku, prišla z Nemecka. Jednotlivé štáty, vrátane Česka, kde dnes výstava prebieha, i Slovenska, kde bude pokračovať, hradia najmä náklady na realizáciu výstavy vo svojej krajine.
Výstava je aj obrovským do detailu prepracovaným organizačným dielom: od získavania exponátov, cez proces prepravy medzi jednotlivými výstavnými priestormi, inštaláciou, ochranou pred poškodením a zlodejmi. Z miesta na miesto sa vzácne kusy prepravujú v špeciálne vyrobených klimatizovaných debnách, niektoré aj s policajným sprievodom. Po vybavení na mieste výstavy ich podrobne kontrolujú, do vitrín ich ukladajú výhradne reštaurátori pod dozorom odborníkov a kuriérov z jednotlivých krajín. Počas výstavy sú umiestnené v špičkových vitrínach, ktoré majú podľa charakteru jednotlivých exponátov aj svoje vlastné klimatizačné jednotky, pričom aj samotné výstavné priestory majú zodpovedajúce temperovanie, vlhkosť vzduchu.
Obraz Slovenska
"Slovensko okolo roku 1000 bolo integrálnou súčasťou uhorského kráľovstva," vysvetľuje komisár budúcej výstavy v Bratislave, riaditeľ Archeologického múzea Slovenského národného múzea PhDr. Štefan Holčík, PhD. "Pojem Slovensko sa po prvý raz používa až na konci 18. storočia. Na výstave sú síce exponáty zo Slovenska, tie však v kontexte výstavy patria do Uhorska, bez ohľadu na to, či boli vytvorené v Nemecku, Škandinávii, Kyjevskej Rusi či kdekoľvek inde. Česi, my i Poliaci máme na výstave aj exponáty, ktoré sú o sto, stopäťdesiat rokov staršie, na ilustráciu obdobia, ktoré roku 1000 predchádzalo." Š. Holčík vraví, že Slovensko nemá na výstave príliš veľa reprezentantov. Upozorňuje však aj na exponáty, ktoré by sa na výstavu nedostali, nebyť medzinárodnej spolupráce historikov. Sú tam aj exponáty z maďarských múzeí, ktoré sa týkajú Slovenska. Napríklad meč, rôzne ozdoby opasku a kovania z hrobu nejakého veľmoža z Turčianskej Blatnice. My sme zasa požičali do maďarskej expozície asi dve tretiny veľmi vzácnych predmetov, objavených pred štyridsiatimi rokmi v hrobe staromaďarského veľmoža na Zemplíne. Všetky tam nemohli ísť, lebo asi tretina objavov je dnes nezvestná, vie sa o nich, záznamy zdokumentovali, čo hrob ukrýval, ale časom zmizli.

Pozvánka do Bratislavy
Bratislavská výstava bude inštalovaná na 2. poschodí Hradu, v priestoroch, ktoré zdarma poskytla Národná rada SR. Základ výstavy podľa Š. Holčíka je totožný, hoci niektoré exponáty sú iba na niektorých výstavách. Katalóg presne označuje exponáty, ktoré sú vystavované iba v niektorých miestach. Bratislavská výstava nebude oveľa menšia než pražská, musí byť však na menšom priestore. "Rád by som bol, keby so Bratislavy prišlo aj niekoľko predmetov z pokladu sv. Marka v Benátkach, ešte však neviem, či sa to podarí. Konkrétny priestor je limitujúcim faktorom na všetkých výstavách. Pôvodne sme rátali, že tu bude aj kópia korunovačného plášťa z Panónhalmy, dnes však vieme, že sa to nepodarí. Vitrína, v ktorej je plášť uložený, má rozmery veľkého stola, veľké nohy, takže sa nedá vyniesť dverami a po schodišti na druhé poschodie hradného paláca. Klimatizované vitríny s mnohými ďalšími vzácnymi exponátmi v Bratislave však chýbať nebudú."

rámček
Pozvánka do Prahy
Výstava je otvorená denne od 10,00 do 18,00 (vo štvrtok až do 20,00 hod.) v Starom kráľovskom paláci na Pražskom hrade až do 9. júna.
Vstupné 150 Kč, rodinná vstupenka (dvaja dospelí a dieťa) 240 Kč, neprenosná vstupenka pre tých, ktorí sa chcú na výstavu niekoľkokrát vracať 300 Kč.
K výstave vyšiel trojzväzkový katalóg, v ktorom prvé dva zväzky tvoria eseje a tretí zväzok prináša farebné fotografie a popis takmer všetkých vystavených predmetov.