Na Slovensku pôsobíte už dlhší čas. Čo vás sem priviedlo?
Dostal som sa sem v roku 1976 na študentskú výmenu. V Bratislave som ukončil stavebnú fakultu. Z Baku sme vtedy v roku 1976 odišli asi traja -- štyria študenti a lúčil sa s nami osobne aj budúci prezident Hajdar Alijev, vtedy vysoký funkcionár Azerbajdžanu. Po skončení školy som pokračoval na Moskovskej štátnej stavebnej univerzite, kde som získal docentúru a viedol katedru. Na Slovensko som sa vrátil po politických zmenách vo východnej Európe. Dnes tu zastupujem záujmy železníc a infraštruktúrnych projektov ministerstva dopravy Azerbajdžanu.

Takže viete posúdiť, čo Azerbajdžan najviac potrebuje.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sme sa ocitli vo vážnych ekonomických problémoch, ku ktorým sa pridal i konflikt s Arménskom o Náhorný Karabach. Stálo to 30-tisíc životov, takmer milión presídlencov na oboch stranách. Zatiaľ je tento problém diplomaticky zakonzervovaný. Až od roku 1995 sa Azerbajdžan začal ekonomicky stavať na nohy. Obrovské zásoby ropy a plynu prilákali významných investorov. Pôsobí tu každá významnejšia petrolejárska spoločnosť. O našu ropu mal záujem počas 2. svetovej vojny Hitler, ktorému to nevyšlo, a Stalin, ktorý zo zakaukazských ropných polí zabezpečil 80 percent palív pre vojenskú mašinériu.

Aké možnosti ponúka vaša krajina našim spoločnostiam?
Obrovský stavebný boom spôsobil rozvoj tohto biznisu a vznik nových stavebných spoločností, ktoré zamestnávajú čoraz viac ľudí. Doprastav to využil. Za jedenásť rokov narástol objem investícií do odvetvia z 200 miliónov na dve miliardy dolárov. Čím väčší je záujem investorov o výstavbu obytných, obchodných a kancelárskych komplexov, tým viac sa zvyšujú ceny nehnuteľností, predovšetkým v Baku. Dnes v tomto meste žijú takmer tri milióny ľudí -- vytvára to tlak na ceny bytov a nehnuteľností, ktoré sa zvýšili od roku 2000 o 40 percent. Je to trikrát väčší vzostup cien ako v Moskve a triapolnásobne väčší než v Londýne. Zahraničné spoločnosti majú veľké možnosti vstúpiť do tohto sektora. Už dnes sa vytvárajú spoločné podniky na výrobu cementu, armatúr a rôznych materiálov potrebných v stavebníctve. Jedným z príkladov účasti spolupráce zahraničnej a miestnej spoločnosti je WS Atkins, najväčšia inžinierska konzultačná spoločnosť vo Veľkej Británii. Z ich mnohých svetovo známych projektov stojí za zmienku najvyšší hotel na svete Burj-Al-Arab v Dubaji a umelé ostrovy Durrat v Bahrajne. Prvou prácou WS Atkins v Baku je obytný komplex Baku City Gardens.

V ktorých ďalších sektoroch sa môžu naše firmy presadiť?
Nemenej dôležitý je tu strojársky priemysel. Od roku 2001 sa zvýšil počet zamestnancov zo 150- na takmer 250-tisíc. V Azerbajdžane sa realizuje veľa projektov v petrochémii, potravinárstve, stavia sa fabrika na výrobu inzulínu, vzniká firma na prepravu ropných produktov.
V polovici decembra 2007 Azerbajdžanská investičná spoločnosť Sirkati a M-Pro začali s výstavbou novej fabriky na mliekarenské výrobky v Baku za 11 až 12 miliónov dolárov. Pri podobných projektoch môžu byť aj vaši investori.