08.08.2007, 00:00

Medzi riadkami Olega Pastiera

Smutno mi je, ale prečo, sám neviem..., povzdychol si jeden z hrdinov románu Kozáci Leva Nikolajeviča Tolstého. Neviem, či sa ruský smútok nejako líši od toho slovenského, ale bezdôvodná, ničím neohraničená clivota je nám blízka. Patríme totiž k najsmutnejším národom Európy! Presnejšie: podľa globálnych smiechometrov sme obsadili smutnú dvadsiatu tretiu priečku a obavy z možného poklesu až na samé dno európskej tabuľky rastú s každým ďalším tropickým dňom. Asi sme predsa len typické slovanské duše: zasmútime si, zarmútime seba aj iných, vyroníme nejakú tú slzu nad neutešeným stavom slovenského humoru a hneď nám je veselšie! Každý z nás predsa vie, že úroveň slovenského smiechu je naozaj na zaplakanie, stačí, ak si pozriete ktorúkoľvek "zábavnú" televíznu reláciu a úsmev vám -- aj v týchto horúčavách -- zamrzne na perách. Nič na tom nezmení ani skutočnosť, že máme viac zabávačov na jedného obyvateľa ako napríklad Island. A to sme sa oddávna mohli hrdiť prvotriednymi humoristami! (Pozor, nezamieňajte humoristu za zabávača!) Bajza, Zechenter-Laskomerský, Lasica a Satinský, Janovic, Štepka -- čo meno, to zdroj nefalšovaného slovenského humoru. A šašov, roztrúsených po všetkých politických stranách, by sme mohli dokonca vyvážať aspoň do susedných krajín. Ale tam ich -- bohužiaľ -- majú tiež na rozdávanie. Čo s tým? Ako vybŕdnuť z tohto smutného začarovaného kruhu? Košický rodák a maďarský prozaik Sándor Márai varoval nás, Stredoeurópanov, hneď po skončení druhej svetovej vojny pred nastupujúcim terorom inštucionalizovaného banditizmu, pred terorom bezduchej amerikanizácie (a sovietizácie) kultúry, pred terorom luxusu, biedy a spoločného trhu... Táto smutná osudová vízia nás sprevádzala celé desaťročia a jej koniec je stále v nedohľadne... Možno aj preto patríme dnes k najsmutnejším národom v Európe... Vraj by sme mali závidieť Islanďanom, ktorí okupujú prvé miesto v tabuľke veselosti. Ale ruku na srdce: videli ste už niekde niekedy od ucha k uchu "šklebiaceho sa" Islanďana?
Radšej sa držme osvedčeného bonmotu jedného českého humoristu: môže byť aj trošku smutno, len keď je veselo!

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.