Pátranie po predkoch je v súčasnosti jedným z najväčších výchovno-vzdelávacích projektov na Slovensku. Do plnenia jeho úloh sa v uplynulých ročníkoch zapojilo niekoľko tisíc žiakov základných a stredných škôl zo Slovenska, a dokonca aj zo zahraničia.
Metodicko-pedagogické centrum na Tomášikovej ulici v Bratislave v spolupráci s Národným osvetovým centrom, Pedagogickým odborom Matice slovenskej, Občianskym združením Marcus Aurelius vyhlasujú v týchto dňoch 7. ročník projektu "Poznaj svoju minulosť alebo Pátranie po predkoch".
Nízke historické povedomie
Prieskumy stále upozorňujú na mimoriadne nízke historické povedomie nielen mladej, ale neraz i staršej generácie Slovákov. Jednou z príčin je nízka miera poznania vlastných dejín. V tejto súvislosti je veľmi dôležitá aj otázka poznania dejín svojej rodiny, svojej obce, mesta, regiónu a následne i národných dejín a ich miesta v svetových dejinách.
Hlavným cieľom projektu je obrátiť pozornosť mladých ľudí práve na túto oblasť. Prostredníctvom hľadania vlastných historických koreňov nájdu cestu k svojej historickej minulosti i historickému povedomiu. Spoznajú pritom ďalšie cesty, ako a kde možno získať poznatky o svojej minulosti a rozšíria si obzor poznania. S poznávaním prirodzene rastie hrdosť na rodinnú minulosť, na vlastné korene a históriu svojej vlasti.
Najväčší sú Horvátovci
Pri pátraní po koreňoch vlastnej rodiny, ktoré často siahajú do okolitých alebo aj vzdialenejších krajín, deti často prídu do styku s odlišnými menami, na ktoré v rodine narazili a skúmajú ich aj ďalej.
V roku 2003 sa u nás napríklad evidovalo 185 288 priezvisk mužov a žien. Pri našom počte obyvateľov približne 5,4 milióna teda pripadá na jedno priezvisko zhruba 29 ľudí. Ak predpokladáme, že polovica z uvedeného čísla sú muži a polovica ženy môžeme povedať, na Slovensku žije okolo 92 600 rodov.
Najväčším rodom sú Horvátovci. Toto priezvisko nosí spolu 30 813 ľudí. Z nich 15 371 mužov -- 15 442 žien. Pôvod tohto mena je spojený pravdepodobne s príchodom obyvateľov z juhu Európy -- z Chorvátska. Chorváti utekali pred tureckým nebezpečenstvom na sever, na Slovensko, a iba sa spodobilo ich meno: Chorvát -- Horvát. Ďalšie najrozšírenejšie priezviská sú už typicky slovenské. Priezvisko Kováč (14 206), Kováčová (14 873) roku 2003 spolu nosilo 29 079 osôb. Tretie najpočetnejšie priezvisko je Varga (10 622 osôb), Vargová (11 028) spolu 21 650. Poukazuje na výraznú etapu pomaďarčovania Slovákov a jeho význam je obuvník, teda povolanie opravára obuvi. Podobne maďarizácia ovplyvnila aj štvrté a piate najpočetnejšie priezviská. Priezvisko Tóth nosilo 10 622 mužov a Tóthová 10 982 žien (spolu 21 604). Ďalšie Nagy malo 9 609 mužov a Nagyová 9 732 žien (spolu 19 341).
Individuálne databázy
Medzi 10 najrozšírenejších priezvisk na Slovensku ešte patria Baláž, Balážová (14 114) , Szabó, Szabová (13 998), Molnár, Molnárová (12 632), Balog, Balogová (10 872), Lukáč, Lukáčová (9 718 priezvisk). Z celkového počtu priezvisk patrí vyše 40-tisíc len jednému mužovi alebo jednej žene. Štatistiky hovoria aj o tom, že v poslednom čase sa zvyšuje počet tzv. spojených priezvisk, keď si ženy po sobáši ponechávajú dovtedajšie priezvisko a pripájajú k nemu priezvisko manžela.
Táto téma je taká zaujímavá, že vznikajú aj individuálne databázy pre pátranie po predkoch. Napríklad Američanka Helene Baine Cincebeauxová, žijúca v New Yorku, má k dispozícii databázu 20 000 priezvisk Slovákov, ktorí sa vysťahovali do USA. Sama pochádza zo Strážnice na Morave a má k Slovensku a Čechám mimoriadne vrúcny vzťah.
Na Slovensku, ale nielen u nás, má v prípade sobáša prevziať žena priezvisko manžela. Prijať priezvisko po mužovi je tradícia, ktorá má hlboké korene. Zrejme ešte v časoch, keď si muž privlastňoval ženu a považoval ju za svoj majetok.
V súčasnosti môže mať u nás človek oficiálne aj dve priezviská. Ženy si tak napríklad môžu pri vydaji ponechať dievčenské priezvisko a prijať k nemu aj priezvisko manžela. Ženy si dve priezviská často ponechávajú aj kvôli kariére.
Geniálna koncovka
Príslušníkov niektorých národov možno určiť podľa charakteristiky v jeho mene či priezvisku. Švéda možno trebárs spoznať podľa koncovky priezvisk ...son (napr. Karlsson, Henrikssson -- čo znamená Karlov syn, Henrikov syn). V škótskom priezvisku je charakteristické Mc (napr. Mc Namara), v srbskom, ale aj v chorvátskom priezvisku koncovka ...ič (napr. Prpič, Ljubićič), u Rusov končia mužské priezviská veľmi často koncovkou ...ov, alebo ...ev (napr. Pavlov, Turgenev). Slovenské ženské priezviská zasa charakterizuje prechyľovacia koncovka ...ová (napr. Petríková). Používanie koncovky -ová v ženských priezviskách je geniálny vynález Slovákov a Slovanov všeobecne, lebo na odlíšenie ženy, manželky stačí použiť túto koncovku a viete, že ide o ženu.
Rodinná kronika
Ďalším výsledkom má byť zlepšenie komunikácie a vzťahov v rodinách. Tým, že žiaci budú hľadať informácie o histórii vlastnej rodiny, budú musieť komunikovať so svojimi rodičmi, starými rodičmi, ďalšími príbuznými. Práce žiakov zapojených do tohto projektu sa často stávajú základom budovania rodinných kroník a archívov a tým aj budovania hrdosti na svoju minulosť.
Autori, organizátori a gestori projektu ponúkajú žiakom a učiteľom námet na zaujímavú hru o poznaní rodinného sveta, v ktorom žijú a vyrastajú. Veria, že nájdu podporu a pochopenie u kolegov učiteľov a vychovávateľov, ktorí budú žiakom v tomto procese oporou.
Zapojenie základných a stredných škôl do projektu odporúčajú aj Pedagogicko-organizačné pokyny pre školský rok 2007/2008.
S vyhodnotením výsledkov projektu a ocenením najlepších žiakov a ich učiteľov sa počíta začiatkom júna 2008.
Otázky a témy , ktorým sa deti vo svojich prácach môžu venovať:
-- Odkiaľ pochádza tvoj rod?
-- V ktorej oblasti, meste sa nachádza najviac členov tvojej rodiny?
-- Čo pre vás znamená domov?
-- Pokúste sa charakterizovať hlavné črty svojho domova.
-- Akých susedov mala a má vaša rodina, ako s nimi vychádzala a vychádza?
-- Od čoho je odvodený názov obce či mesta, kde žijete?