Ste firma, ktorá má sídlo v priestoroch rodinného domu, zamestnávate dvoch pracovníkov a kupujete tovar, ktorý potom ďalej predávate? Pritom nemáte žiadne sklady a všetko robíte na základe objednávky od zákazníka. Takýchto firiem je veľa, napríklad sem patria aj živnostníci - účtovníci. Pre všetky firmy, malé i veľké, štátne i súkromné, ale aj pre živnostníkov - samoživiteľov platí povinnosť uzavrieť platenú zmluvu so spoločnosťami pracovnej zdravotnej služby, ktoré majú od Úradu pre verejné zdravotníctvo licenciu na preventívne lekárske prehliadky zamestnancov i pracovísk.
Povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov však nie je celkom nová. Vo firmách ju poznajú ako závodnú zdravotnú službu, ktorá však fungovala úplne inak. Novú podobu pracovným prehliadkam dal zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci z roku 2006.
Povinnosti aj pre malých živnostníkov
Hlavne malým živnostníkom sa nepáči, že im niekto bude určovať, kde a u koho si majú dať robiť preventívne prehliadky, keď majú svojho všeobecného lekára, ktorý pozná ich zdravotný stav. Zriadenie pracovných zdravotných služieb pokladajú preto len za vyťahovanie peňazí z vrecka. "V zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 30 ods. 1 písm. b) sa upravujú povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia pri práci vrátane povinnosti zabezpečiť pre svojich zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa vykonáva na základe výsledkov lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci a výsledkov hodnotenia rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia zamestnanca alebo osoby, ktoré vykonávajú práce zaradené do kategórie 1, 2, 3 a 4," vysvetľuje Ivan Rovný, hlavný hygienik SR. Podľa neho živnostníci sú povinní zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu, ktoré vykonáva pracovná zdravotná služba. Hovorí o tom paragraf 30 (ods. 2) tohto zákona, podľa ktorého "povinnosti zamestnávateľa sa primerane vzťahujú aj na fyzické osoby podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, to je aj na samostatne zárobkovo činné osoby - živnostníkov.
Koľko stojí pracovná zdravotná služba?
Cena závisí od závažnosti rizika práce, ktorú zamestnanec robí. Môže sa pohybovať od 500 korún do dvoch až troch tisíc korún. U živnostníkov je ťažisko kontroly v preventívnej prehliadke, za ktorú sa platí niekoľko stoviek korún. Oveľa viac budú musieť zaplatiť väčší zamestnávatelia s veľkým počtom zamestnancov, s množstvom pracovísk a rizikovými profesiami. Tí v rámci pracovnej zdravotnej služby platia aj za audit, hodnotenie a klasifikáciu rizík. "Už máme uzatvorených okolo 40 zmlúv so zamestnávateľmi. Prevažujú medzi nimi stredné a menšie firmy. Myslím si, že takáto forma preventívnych lekárskych prehliadok je naozaj progresom," zhodnotil doterajšie fungovanie pracovnej zdravotnej služby Ferdinand Krutý zo spoločnosti Novapharm, ktorá získala licenciu medzi prvými. Podľa neho je dobré, že teraz sú oddelené orgány, ktoré kontrolujú, to sú úrady verejného zdravotníctva, od tých, ktorí tieto služby pre zamestnávateľa poskytujú. Predtým to bolo všetko pod jednou strechou.
Hrozia pokuty
Právo kontrolovať poskytovanie pracovnej zdravotnej služby má Úrad verejného zdravotníctva a jeho regionálne úrady. Ak zamestnávatelia porušia zákon, hrozia im sankcie. Ak sa porušenie zákona posúdi ako priestupok, zamestnávateľ môže dostať pokutu od 3-tisíc do 50-tisíc. Za delikt môže dostať pokutu od 5-tisíc do 500-tisíc. Ak ide o veľmi vážne porušenie zákona, zamestnávateľovi hrozí pokuta až do 3 miliónov.

Názory čitateľov na pracovnú zdravotnú službu
Strašenie malých podnikateľov
Mám dojem, že ide o masívne strašenie všetkých aj najmenších podnikateľov (bez zamestnancov). Podľa mňa je zákon, ktorý hovorí o povinnosti uzavrieť pracovnú zdravotnú službu, absolútne odtrhnutý od reálneho života.
Uvediem prvý príklad: poznám firmu s veľmi špecifickou výrobou, technológie známe len vo firme. Všeobecná lekárka, ktorá tridsať rokov vykonáva všetky zdravotné, preventívne prehliadky, pozná dokonale celú výrobu vo firme, pozná zamestnancov, roky sleduje ich zdravotný stav a robí prevenciu. Teraz má prísť nejaký nový doktor a ten má lepšie vedieť posúdiť firmu, pracovné riziká a zamestnancov? Je to zásadný omyl tvorcov zákona, ktorí z nej urobili jedným papierom neznalého hlupáka. Ako sa získa dôvera k lekárovi preventívnej zdravotnej služby?
Druhý príklad: všimol som si, že napríklad oblasť Bánoviec nad Bebravou nemá v mieste certifikovaného poskytovateľa. To majú všetci zamestnávatelia najbližšie buď do Trenčína alebo do Topoľčian - v oboch prípadoch je to okolo 25 km. To je šikanovanie - kto zamestnancom nahradí náklady na cestovné, ak pôjdu na prehliadku?
Medzera v zákone?
Rad by som poukázal na medzeru v zákone 355, ktorá sa týka živnostníkov. V zákone sa všade píše o povinnostiach zamestnávateľa voči zamestnancom zabezpečiť prehliadky.
Neskôr sa píše, že SZČO, aj keď nemá zamestnancov, sa považuje za zamestnávateľa:
(2) Povinnosti zamestnávateľa sa primerane vzťahujú
aj na fyzické osoby podnikateľov, ktoré nezamestnávajú
iné fyzické osoby, a na fyzické osoby podnikateľov,
ktoré vykonávajú prácu pomocou svojho manžela
a detí.
Ako SZČO sa síce považujeme za zamestnávateľa aj keď nemáme zamestnancov, ale zároveň máme povinnosti len voči zamestnancom, ktorých vlastne nemáme.
Čiže mne z toho vyplýva, že ja ako SZČO som podľa zákona zamestnávateľom a mám tieto povinnosti voči svojim zamestnancom, ktorých však nemám, čiže vlastne nemám zo zákona žiadne povinnosti, keďže ich nemám mať voči komu, keďže nemám zamestnancov. Mýlim sa? Môj záver je, že som síce zamestnávateľ, ale nemám zamestnancov, čiže nemám koho posielať na prehliadky. Lebo nikde nepíšu, že ja ako zamestnávateľ musím mať prehliadku iba ako zamestnanec.
Mená čitateľov máme v redakcii.