19.10.2007, 00:00

Najväčší štátnik (v sukni), úsvit feminizmu

V 17. a 18. storočí trápil nejeden európsky panovnícky rod problém nástupu vhodného dediča, respektíve následníka trónu. Inak to nebolo ani v rakúskej monarchii, kde v roku 1740 umieral jediný mužský potomok habsburskej dynastie -- cisár Karol VI.
20. októbra 1740 na základe tzv. pragmatickej sankcie nastupuje na trón jeho iba 23-ročná dcéra Mária Terézia.

Pragmatizmus -- feminizmus
V rakúskom mocnárstve vládol dovtedy v otázke následníctva zmätok. O tom najlepšie vypovedá fakt, že za istých okolností mohlo byť následníkov trónu niekoľko, za iných okolností zase žiadny...
Cisár Karol VI. sa práve preto, ale aj na základe skúseností z prehratej vojny o španielske dedičstvo, keď sa rakúskym Habsburgovcom nepodarilo získať korunu pre svoj rod, rozhodol vydať tzv. pragmatickú sankciu. Tento dokument bol vydaný vo Viedni 13. apríla 1714. Jeho základom bola deklarácia nedeliteľnosti vlády nad krajinami a úprava následníctva. Druhá úprava zase hovorila, že v prípade neexistencie mužského potomka zakladateľskej dvojice rodu, trón prechádza na ženské členky rodu a ich potomstvo.
Po tomto prechode sa však právo na trón malo stať opäť agnatickým, čiže mužská línia mala mať opäť prednosť. Dokument bol bez problémov schválený českým i Uhorským snemom a počas života panovníka ho viac-menej rešpektovali všetky európske mocnosti.
Po nadobudnutí účinku sankcie nastúpila dňa 20. októbra 1740 na trón Mária Terézia. Začalo sa tým obdobie vlečúcich sa konfliktov s agresívnymi susedmi.

Mária v ohni vojen
Mária Terézia sa narodila 13. mája 1717 vo Viedni ako druhorodené dieťa cisára Karola (prvorodený syn Leopold Ján zomrel krátko po narodení). Bola vychovaná jezuitami, mala umelecké nadanie a pomerne rýchlo sa naučila niekoľko cudzích jazykov. Už ako devätnásťročná sa z lásky vydala za Františka Štefana Lotrinského. Bolo to pomerne šťastné manželstvo, z ktorého vzišlo až šestnásť potomkov.
Pragmatická sankcia spôsobila, že bola postavená do čela monarchie v mimoriadne kritických časoch. Jej nástupom sa v podstate začal zápas o tzv. o rakúske dedičstvo. Spomedzi viacerých súperov sa pre Máriu Teréziu najnebezpečnejším stal jej "bratanec", pruský kráľ Fridrich II., ktorý obsadil Sliezsko a ohrozoval aj Čechy. Do útoku proti mladej panovníčke však zatrúbili aj Francúzi a Bavori.
Vojna o tzv. rakúske dedičstvo trvala až do roku 1748. Mária Terézia v nej uspela, hoci strata Sliezska sa ukázala definitívna. Na tom nič nezmenila ani neskoršia sedemročná vojna (1756 -- 1763).

Ženské zbrane na sneme
Počas vojny o rakúske dedičstvo, v najkritickejších okamihoch krstu ohňom, sa Mária Terézia už 11. septembra 1741 obrátila s prosbou o pomoc na snemujúce uhorské stavy v Bratislave. Do svojho emotívneho vystúpenia pôsobivo zakomponovala slzy, apelovala na tradičnú rytierskosť, na povinnosť ochraňovať slabé ženy a podobne. Uhorskí šľachtici jej potom skutočne prisľúbili vojenskú pomoc, hoci si za to nechali potvrdiť svoje staré privilégiá. Aj toto bol dôvod pomalšieho rozvoja Uhorska v rámci monarchie.
Po upevnení svojej vlády sa panovníčka mohla naplno venovať rozvoju krajiny, čo dosiahla predovšetkým početnými reformami a centralizačnou politikou. Jej reformy sa týkali hospodárstva, armády, štátneho aparátu a ďalších sfér. Heslom jej vlády bola spravodlivosť a láskavosť. Jej osobnosť azda najvýstižnejšie charakterizoval nemecký kancelár Bismarck, keď ju označil za najväčšieho štátnika rakúskej panovníckej dynastie.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.