Ľudia investujúci na kapitálovom trhu sa snažia o správne načasovanie nákupov a predajov. O jednorazové zainvestovanie v čase, keď si myslia, že trh je na svojom dne a o predaj v momente, keď sú presvedčení, že trh je podľa ich odhadov na svojom vrchole. Tieto dva okamihy je však takmer nemožné presne určiť a je aj veľmi ťažké sa im presne priblížiť. V praxi sa tak investori chovajú väčšinou odlišne, pretože podliehajú emóciám -- strachu z nákupu, keď trhy klesajú (väčšinou predávajú) a eufórii k nákupom, keď trhy rastú (a predávajúcich považujú za bláznov). Investičné skúsenosti, dostatok správnych informácií, simulácia budúceho vývoja pomocou matematických modelov -- to všetko môže, samozrejme, investorovi v jeho odhade pomôcť, budúcnosť je však nevypočítateľná. Investor nebude nikdy s istotou vedieť, že naozaj kupuje alebo predáva v správnom čase. Investori chcú dosiahnuť, aby ich investícia niesla so sebou veľmi malé riziko, aby bola však veľmi vysoko zisková a likvidná. Dosiahnuť takýto stav je nemožné. Preto sa ako vhodné javí tzv. priemerovanie nákladov (cost averanging), ktoré môže byť bezpečnou a niekedy aj výnosnejšou alternatívou k jednorazovému nákupu napríklad podielových listov.
Možnosť priemerovania nákladov ponúkajú aj viaceré správcovské spoločnosti pôsobiace na slovenskom trhu kolektívneho investovania. Ich produkt sa vo väčšine prípadov nazýva sporenie, ide však práve o princíp investovania, ktorý je založený práve na systéme pravidelného investovania.
Priemerovanie nákladov znamená postupné investovanie namiesto jednorazovej investície, či už do podielových fondov, alebo do konkrétnych akcií. Ide teda o rozloženie investície v čase, o pravidelné investovanie. To využívajú predovšetkým ľudia, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na jednorazové zainvestovanie. Keďže ide o pravidelne investované rovnaké sumy, ak ceny klesajú, nakúpime viac podielových listov, a naopak, ak ceny stúpajú, nakúpime podielových listov menej. Rovnako ako každý iný systém, aj tento vyžaduje disciplínu, pretože len tak sa môže prejaviť jeho efekt. Jedným z rizík je fakt, že ak ceny klesajú dlhšie, investor môže byť v pokušení prestať nakupovať s tým, že počká na ďalší pokles. Tento systém však dokáže fungovať len vtedy, ak pokračujeme s pravidelným investovaním aj počas poklesu. Pozrieme sa bližšie na výhody a riziká spojené s touto metódou investovania.
Nižšia nákupná cena za jeden podiel?
Investorovi sa priemerujú ceny podielových listov, čo mu môže -- ale nemusí -- zaistiť nižšiu cenu ako by zaplatil za podielový list, ak by ho kupoval jednorazovo za cieľovú sumu.
Priemerovanie ceny budeme sledovať na postupnom investovaní do fondu investujúceho výlučne do európskych akcií -- európskeho akciového fondu (EAF). Ako použité obdobie poslúžilo obdobie od 30. 3. 2001 do 30. 9. 2003, investovať budeme v posledný deň každého mesiaca pevnú sumu 1 000 korún.
Graf 1: Vývoj hodnoty podielu EAF v období 30. 3. 2001 -- 30. 9. 2003
graf je v súbore pravidelne_investovanie.xls ... list s názvom GRAFY
Tab. 1: Postupné investovanie do fondu EAF
Tabuľka je v súbore pravidelne_investovanie.xls ... list s názvom tabulka 1
Priemerná nákupná cena jedného podielu je v prípade nášho investovania 0,681 koruny, čo je menej ako 0,88 koruny, ktoré by investor zaplatil pri jednorazovej investícii 30 000 Sk na začiatku analyzovaného obdobia. Navyše, naša nákupná cena je nižšia ako priemerná cena jedného podielu počas sledovaného obdobia, ktorá dosiahla hodnotu 0,710 koruny. Nižšia priemerná nákupná cena je dosiahnutá tým, že sme investovali do fondu stále rovnakú sumu a za rovnakú sumu sme nakúpili menej podielových listov keď ich cena vzrástla, a naopak, viac podielových listov, keď ich cena klesala. Pri určovaní investorovej priemernej ceny do výpočtu viackrát vstupuje nižší kurz a menejkrát kurz vyšší, zatiaľ čo pri počítaní priemerného kurzu za obdobie vstupujú do výpočtu všetky kurzy presne raz. Naša priemerná cena za jeden podiel je teda nižšia ako skutočný priemerný kurz fondu za sledované obdobie. Hodnota jedného podielu nami analyzovaného fondu však v sledovanom období klesla natoľko, že celková suma, ktorú máme teraz zainvestovanú, je nižšia ako suma do fondu vložená. V tejto súvislosti treba poznamenať, že investícia do akciového fondu je odporúčaná na najmenej päťročné obdobie, a tak náš príklad nemá plnú vypovedaciu schopnosť, postačuje však ako ilustrácia výhodnosti pravidelného investovania do akciových fondov, prípadne do akcií. V každom prípade bolo však postupné investovanie do tohto fondu podstatne výhodnejšie ako jednorazová investícia na začiatku sledovaného obdobia.
Priemerovanie ceny si ukážeme aj na postupnom investovaní do korunového dlhopisového fondu (KDF) v rovnakom období od 30. 3. 2001 do 30. 9. 2003. Aj do tohto fondu budeme investovať postupne na konci každého mesiaca pevnú sumu 1 000 korún.
Graf 2: Vývoj hodnoty podielu KDF v období 30. 3. 2001 -- 30. 9. 2003
graf je v súbore pravidelne_investovanie.xls ... list s názvom GRAFY
Tab. 2: Postupné investovanie do fondu KDF
Tabuľka je v súbore pravidelne_investovanie.xls ... list s názvom tabulka 2
* grafy 1a 2 majú ilustračný charakter, tabuľky 1 a 2 slúžia na výpočet priemernej ceny a priemerného kurzu podielového listu v období 4/2001 až 09/2003.
Priemerná nákupná cena jedného podielu je v tomto prípade 1,64 koruny, čo je viac ako 1,493 koruny na začiatku sledovaného obdobia a investor by teda kupoval výhodnejšie, keby priemerovanie nákladov vôbec nepoužil. Priemerný kurz podielu (1,643 Sk) je však aj v tomto prípade vyšší než naša priemerná cena (1,64 Sk), a to z rovnakých dôvodov ako v prvom príklade.
Výsledky priemerovania cien vyplývajúce z načrtnutých príkladov možno zovšeobecniť takto: ak ide o volatilný fond, ktorého hodnota podielu v čase stúpa aj klesá (teda vo väčšine prípadov zmiešané a akciové fondy), je pre investora výhodnejšie použiť metódu priemerovania nákladov. Pomocou tejto metódy dosiahne výhodnejšiu cenu podielu ako by dosiahol, ak by investoval celú sumu na začiatku obdobia. Ak ide o rastúci alebo stagnujúci fond (obvykle fond dlhopisový alebo peňažný), je lepšie na priemerovanie nákladov zabudnúť, pretože by sme za jeden podiel v konečnom dôsledku zaplatili viac, ako keby sme investovali celú sumu hneď na začiatku.
Z porovnania priemerovania nákladov a jednorazového vkladu na ročných a viacročných periódach, väčšie zisky plynú použitím metódy priemerovania nákladov len investorovi postupne vkladajúcemu peniaze do volatilného fondu (teda do akciového) a len na krátky čas (1 rok). Jednoznačne platí, že čím volatilnejšie prostredie s fázami výrazných poklesov, tým je použitie opisovanej metódy, čo sa týka výnosnosti, výhodnejšie. Vyššie zisky sú dosiahnuté elimináciou strát plynúcich z poklesov alebo priamo prepadov trhu, keď jednorazový investor prichádza o podstatne vyššie sumy ako investor používajúci priemerovanie nákladov. Je to dané tým, že hneď od začiatku stráca percentá z vloženej sumy. Zisky plynúce z rastu trhu sú v tomto prípade síce nižšie, ale na krátkej perióde dokážu vysoké straty jednorazového investora natoľko vynulovať, že je výkonnostne prekonaný investorom používajúcim priemerovanie nákladov. Ale nič nie je jednoznačné. V období troch a viac rokov je priemerovanie nákladov obvykle prekonané jednorazovým zainvestovaním. To je spôsobené tým, že v dlhšom období sa výkyvy trhu smerom dolu vyhladia a rozhodujúci je ich dlhodobý rastový trend.
Čo sa týka bezpečnejších dlhopisových a peňažných fondov, pri nich je výhodnejšie investovať vyššiu sumu naraz, aby sme profitovali z ich rastu hneď od začiatku. Výnimkou sú obdobia, keď ceny dlhopisov klesajú, ale tie sa vyskytujú menej často ako pri akciách.
Stratégia investovania použitím metódy priemerovania nákladov je teda väčšinou vhodná pre investorov, ktorí v danom období nedisponujú dosť veľkou sumou, alebo sa ju boja investovať a investujú na kratší čas (max. 3 -- 5 rokov) do volatilného fondu.
Tab. 3: Percento výskytu období, v ktorých jednorazová investícia prekonala postupné vkladanie, a naopak
Tabuľka je v súbore pravidelne_investovanie.xls ... list s názvom tabulka 3
Tab. 4: Prehľad historického vývoja akciových a dlhopisového indexu
Tabuľka je v súbore pravidelne_investovanie.xls ... list s názvom tabulka 4
* všetky výpočty sú v eurách (predtým v DEM). Pri každom indexe je uvedený stav investovanej sumky 100 eur (DEM) na konci uvedeného obdobia. Rozdiel medzi týmito hodnotami je zisk alebo strata.