Publikácia vysokoškolského pedagóga Imricha Jenču Rozhlasové spravodajstvo prichádza na svet v čase, keď vo všeobecnosti evidujeme zásadné zmeny v koncepcii mediálneho pôsobenia na celom svete. Prihliada sa čoraz viac na moment zábavnosti, zážitkovosti výrazu, ktorý má zvýšiť sledovanosť jednotlivých typov masových médií. Táto transformácia sa týka aj úlohy žurnalistického spravodajstva, ktoré čoraz viac berie ohľad na akčnosť, dynamiku a beletrizovanosť svojich vysielaných obsahov. Práve týmto posunom venuje autor pozornosť ešte v úvodnej časti svojej knihy, kde opisuje určujúce trendy v spravodajstve komerčných médií, ako aj verejnoprávneho rozhlasu: "Spravodajstvo už nemá informovať, má predovšetkým upútať, pritiahnuť publikum."
Pred nadobudnutím praktických skúseností spoza rozhlasového mikrofónu je vhodné -- a v prípade zodpovedného prístupu k práci až nevyhnutné -- osvojiť si čo najviac teoretických poznatkov z danej oblasti. Preto sa kniha o rozhlasovom spravodajstve nemôže začínať inak ako oboznámením so základnými termínmi a princípmi tvorby vo zvukových médiách pre lepšiu orientáciu v ďalšom texte. Autor ďalej predkladá presnú a prehľadnú štruktúru rozhlasových spravodajských relácií a programov, pričom zvlášť sa venuje postaveniu a úlohám verejnoprávneho rozhlasu. Ustálenú schému klasickej spravodajskej relácie aj s prípadnými špecifikami uvádza v kapitole o všeobecných zásadách tvorby spravodajských relácií. Čitateľ je tiež oboznámený so zákonitosťami dramaturgického charakteru, ktoré Jenča ilustruje na osobitostiach hlavnej spravodajskej relácie Slovenského rozhlasu Rádiožurnál. Zvlášť podrobne sa potom autor venuje samotnému žánru správy, ktorá je hlavným stavebným prvkom každej spravodajskej relácie. Typológiu a definície správy preberá od niekoľkých domácich aj zahraničných renomovaných novinovedcov (McQuail, McNair, McLuhan, Kunczik, Tušer), ktorých myšlienky uvádza do kontextu aj v ďalších častiach publikácie. Komplexne je tu analyzovaná tiež výstavba správy a pravidlá jej kompozície. Najprv na základe všeobecných princípov, potom na konkrétnych príkladoch demonštruje autor rozdiel medzi dobrou a menej podarenou spravodajskou jednotkou. Podkapitoly tu tvoria state o základných novinárskych otázkach, na ktoré má správa odpovedať, o umiestnení faktu v tele správy a správnej voľbe titulku.
Podrobne sa autor venuje aj rozhovoru ako metóde rozhlasovej tvorby. Výstižne a na základe dostupných textových prameňov charakterizuje a člení žáner rozhovoru a uvádza jeho kompozičné zákonitosti, ako aj typológiu otázok využiteľných v praxi. Niekoľko pridaných schematických náčrtov zvyšuje prehľadnosť a pochopiteľnosť spracovanej témy. Často využívané členenie sa dostáva k slovu aj pri definovaní rozhlasových spravodajských a analytických publicistických žánrov. Publikácia teda poslúži tak pracovníkom rozhlasových médií, ktorí si chcú rozšíriť svoje poznatky z teoretickej oblasti, ako aj študentom žurnalistiky a zvlášť rozhlasového spravodajstva. Poznatky v knihe vhodne dopĺňa aj prílohové kvarteto: dokumenty Európskej únie, kódex novinárskej etiky Slovenského syndikátu novinárov, pravidlá spravodajstva a publicistiky verejnoprávneho rozhlasu a etický kódex redaktorov Rádia Expres. Autor tak na vyše stošesťdesiatich stranách nekomplikovaným metajazykom informuje o najdôležitejších zákonitostiach rozhlasovej tvorby so spravodajským zameraním. Imrich Jenča, ktorý sa rozhlasovej a televíznej žurnalistike venuje na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, popritom cituje a parafrázuje aj filozofickejšie orientované pramene (Marshall McLuhan) a preberanú látku opisuje prostredníctvom štandardizovaných termínov novinovedy.
Napriek množstvu teórie však ide v prvom rade o nadväzujúce texty s realizačným zameraním, ktoré preto nezaujmú len novinovedcov, ale presvedčia o fundovanosti, širokom rozhľade a praktických skúsenostiach autora aj ľudí z praxe.