Podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o funkciu sudcu na Slovensku, ustanovuje zákon o sudcoch a prísediacich vo svojom § 5 ods. 1, ktorý hovorí: "Za sudcu môže byť vymenovaný občan, ktorý v deň vymenovania dosiahol vek aspoň 30 rokov, získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný (2) alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí, má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu, je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zložil odbornú justičnú skúšku a úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak."
Poďme sa na jednotlivé podmienky pozrieť zbližša.

Pätica jasných podmienok
Vek, plná spôsobilosť na právne úkony, zdravotná spôsobilosť, bezúhonnosť, trvalý pobyt v Slovenskej republike. Myslím si, že obsah týchto podmienok je dostatočne jasný, a preto si ku každej povieme iba niekoľko slov. Veková podmienka znamená, že človek, ktorý sa chce stať sudcom, musí mať v deň, keď sa ním stane, aspoň 30 rokov. Pred rokom 2000 bol minimálny vek sudcu 25 rokov a zákonodarcu k jeho zvýšeniu viedla snaha skvalitniť sudcovský stav -- dôrazom na životné skúsenosti, morálne a povahové vlastnosti sudcov.
Plná spôsobilosť na právne úkony znamená, že sudca nemôže mať spôsobilosť na právne úkony obmedzenú alebo jej nemôže byť pozbavený. Nie je presne určená definícia alebo špecifikácia, čo je zdravotnou spôsobilosťou. Z určitých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku však vyplýva, že okrem psychického zdravia sa vyžaduje napríklad aj postulačná spôsobilosť, to znamená zreteľne sa vyjadrovať ústnym spôsobom.
Ďalšou z podmienok je bezúhonnosť -- osoba, ktorá chce byť sudcom, by nemala byť odsúdená za akýkoľvek trestný čin. Keďže sudca je ústavný činiteľ rovnako ako minister alebo poslanec, logicky musí mať trvalý pobyt na území Slovenska ako podmienku dôstojnosti sudcovského povolania.

Vzdelanie doma alebo v zahraničí
Právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný alebo nostrifikovaný doklad o absolvovaní štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí. Táto podmienka je tiež zrozumiteľná. Sudcom, ktorý rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch iných, by mal byť človek s ukončeným právnickým vzdelaním druhého stupňa, čo znamená úplné vysokoškolské vzdelanie právnického zamerania.
Zákon dáva možnosť, aby osoba dosiahla úplné právnické vzdelanie druhého stupňa buď na Slovensku, alebo v akejkoľvek krajine. V takomto prípade je podmienkou. že osvedčenie alebo diplom o ukončení štúdia právnického zamerania musí byť na Slovensku riadne nostrifikovaný, teda uznaný za diplom, ktorý osvedčuje ukončenie právnického vzdelania na vysokej škole.

Ako odmerať morálku?
Morálne vlastnosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu riadne vykonávať. Táto podmienka je rovnako ako jej obsah pomerne málo hmatateľná a nie ľahko sa preukazuje.
Sudca je viazaný pri svojej rozhodovacej činnosti medzinárodnými zmluvami, ústavou a zákonmi Slovenskej republiky a svojím svedomím. Svedomie ovplyvňujú a podmieňujú, samozrejme, jeho morálne vlastnosti. Každý sudca by mal byť zásadne nestranný, mal by byť odolný proti akýmkoľvek tlakom, či už účastníkov konania, médií alebo výkonnej či zákonodarnej moci a tlaku verejnosti.
Sudca by takisto mal mať istú danosť na riešenie sporov. Ide o povolanie, ktoré nie je bežnou prácou už len preto, lebo pred sudcom sa stretávajú dve strany, ktoré si so svojím sporom nevedia samy poradiť a sudca je pre ne nezávislý človek, ktorý ich spor pomôže vyriešiť v súlade s určitými predpismi či zákonmi.
Pri súčasnej praxi výberových konaní na funkciu sudcu nemožno povedať, že by sa morálne vlastnosti uchádzačov dali preveriť. Po tom, čo krajský súd vypíše výberové konanie, sa uchádzači sa zídu v jeden deň a výberová komisia má počas neho na osobný pohovor s každým z nich okolo 45 minút. Sotva za ten čas dokáže zistiť, aké morálne vlastnosti má ten-ktorý uchádzač. Znamená to, že sa nemá o čo oprieť a môže sa rozhodovať len na základe vlastných dojmov z vystúpenia uchádzačov, čo je pomerne iluzórne.

Čo sa zmení vo výberových konaniach
Súdna rada publikovala na internete návrh zásad výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. Podľa nich by výberové konanie spravidla trvalo tri dni a pozostávalo by z troch častí: písomnej časti, psychologického testu a osobného pohovoru s uchádzačom.
Písomná časť. Písomne sa overujú schopnosti uchádzača aplikovať procesné a hmotné právo v konkrétnom prípade a stupeň znalosti cudzieho jazyka, najmä právnickej terminológie. Uchádzač rozhoduje dva právne prípady, jeden z civilného práva (občianske právo, obchodné právo, správne právo, rodinné právo alebo pracovné právo) a jeden z trestného práva. Časový limit je osem hodín. O jednom z prípadov vypracuje uchádzač stručnú informáciu v cudzom jazyku v rozsahu jednej strany.
Hodnotí sa rozhodovanie každého prípadu samostatne. Za každý vyriešený prípad dostane uchádzač maximálne 25 bodov. Za znalosti odbornej právnej terminológie v cudzom jazyku maximálne 10 bodov. O navrhnutom bodovom hodnotení výberová komisia hlasuje. Na postúpenie do ďalšej časti výberového konania musí uchádzač získať minimálne 45 bodov.
Psychologický test. Má overiť psychologické predpoklady uchádzača o funkciu sudcu. Úspešné absolvovanie psychologického testu je podmienkou účasti uchádzača o funkciu sudcu v ďalšej časti výberového konania; o úspešnosti rozhoduje výberová komisia po porade so psychológom.
Osobný pohovor s uchádzačom. Jeho cieľom je overiť odborné vedomosti uchádzača týkajúce sa právnych teórií, ústavného práva, postavenia súdnej moci a sudcovskej etiky. Zisťujú sa aj dôvody záujmu o sudcovské povolanie. Súčasťou osobného pohovoru s uchádzačom je aj overenie morálnych vlastností uchádzačov. Pri osobnom pohovore s uchádzačom každý člen výberovej komisie položí uchádzačovi najmenej jednu otázku.
Po zohľadnení výsledkov osobného pohovoru s uchádzačmi zostaví výberová komisia zoznam úspešných a neúspešných uchádzačov. Zo zoznamu úspešných zostaví každý člen výberovej komisie vlastné poradie úspešnosti, podľa ktorých sa zostaví konečné poradie uchádzačov. V prípade rovnosti poradia sa rozhoduje osobitným hlasovaním.
Výsledky výberového konania a poradie jednotlivých uchádzačov komisia verejne vyhlási a oznámi uchádzačom bezprostredne po skončení výberového konania. Poradie oznámi písomne všetkým uchádzačom do 10 dní od jeho skončenia. Ak výberová komisia na základe výsledkov výberového konania nevyberie uchádzača na voľné miesto sudcu, pretože žiadny uchádzač neuspel, predseda súdu vyhlási nové výberové konanie najneskôr do jedného mesiaca odo dňa skončenia predchádzajúceho.

Situácia sa podstatne nezlepší
Nemyslím si, že tieto navrhované zásady výberu uchádzačov dostatočne preukážu podmienky na morálne vlastnosti sudcov, pretože v súčasnosti sa preferujú viac odborné vlastnosti. O morálne vlastnosti a vlastnosti, ktoré sa nedajú hodnoverne preukázať, sa nejaví príliš veľký záujem. Podľa mňa to môže v budúcnosti priniesť veľké problémy tak, ako koncom 90. rokov minulého storočia. Po roku 1990 (po páde totalitného režimu) odišlo zo svojich funkcií veľa sudcov a výkonná moc (ministerstvo spravodlivosti) túto situáciu riešila tak, že sudcami sa stali aj tí, čo nemali minimálne osobnostné (a možno ani morálne) vlastnosti na potrebnej výške. Funkcia sudcu je okrem jej odbornej náročnosti naozaj veľmi náročná aj na psychiku a na morálku.

Sito má priveľké oká
Mojou snahou nebolo kritizovať aktuálny stav alebo vyvolať dojem, že každý, kto sa hlási ako uchádzač za sudcu, nespĺňa predpoklady na túto funkciu a nemá ani morálne či odborné schopnosti na funkciu sudcu. V žiadnom prípade nie. Som sudcom okresného súdu a z vlastnej skúsenosti môže povedať, že drvivej väčšine sudcov, s ktorými dennodenne prichádzam do styku, leží na srdci spravodlivosť, snažia sa rozhodovať podľa zákona nestranne a plnia si povinnosti dokonca nad rámec predpokladaných povinností.
Chcel som len poukázať na to, že reálny stav nedovoľuje uchádzača, ktorý by eventuálne nespĺňal všetky predstavy a podmienky na to, aby sa mohol stať sudcom, označiť a zamedziť mu, aby sa stal sudcom. Môže sa potom stať, že cez sito (ak sa tak môžem vyjadriť), ktoré má momentálne pomerne veľké oká, môže prejsť aj osoba, ktorá sudcovskému stavu môže robiť zlé meno a ktorá môže sudcovský stav nepríjemne blamovať. Slovenská republika ako členský štát EÚ by sa mala starať, aby sa do skutočne dôležitých povolaní a funkcií dostávali len ľudia, ktorí túto funkciu budú zastávať tak, aby nebolo treba proti nim viesť akékoľvek disciplinárne alebo trestné konanie.

Odborná justičná skúška
Odbornú justičnú skúšku v súčasnosti vykonávajú justiční čakatelia alebo tí, ktorým to minister spravodlivosti umožní (väčšinou rôzni pracovníci ministerstva spravodlivosti). Skúšobná komisia býva zväčša zložená zo sudcov Ústavného súdu alebo Najvyššieho súdu, krajských súdov, zástupcov Súdnej rady SR a niektorých zamestnancov ministerstva spravodlivosti.
Zákon o sudcoch a prísediacich však hovorí, že za odbornú justičnú skúšku môže minister spravodlivosti uznať aj advokátsku skúšku, skúšku komerčného právnika alebo prokurátorskú skúšku. Znamená to, že skúškou, ktorá má preveriť spôsobilosti na funkciu sudcu, môže byť aj skúška, ktorá sa svojím obsahom zameriava na iné oblasti právnického povolania, napríklad na advokáciu. Nie je vylúčené, že sa takto dostatočne nepreverí -- hoci aj v dobrej viere -- odborná spôsobilosť uchádzača na funkciu sudcu, pretože aj advokát, ktorý je napokon iba účastníkom konania, často nemá reálnu predstavu o skutočnom rozsahu povinností sudcu, o tom, akým spôsobom funguje súd ako celok a sudca ako jeho súčasť. Preto sa môže stať (a v praxi sa to aj skutočne stáva), že advokát s uznanou advokátskou skúškou uspeje vo výberovom konaní na funkciu sudcu a keď si po vymenovaní prezidentom do funkcie sudcu "oblečie talár", ani netuší, aké sú presné povinnosti sudcu, kto z administratívnych pracovníkov súdu má aké povinnosti a učí sa to za chodu. Potom sa môže stať (a v nie tak dávnej minulosti sa to aj stávalo), že advokát zistí, aké skreslené predstavy mal o funkcii sudcu a radšej sa jej vzdá.