Ak sa niekto rozhodne ísť na dovolenku do zahraničia autom, čo by mal urobiť ešte na Slovensku?
- Je dôležité poriadne sa pripraviť a cestu naplánovať. Veľa Slovákov sa ešte vyberá spontánne a cestu nenaplánuje. Nemá význam brať so sebou príliš veľa vecí. Ceny benzínu, či potravín sú v súčasnosti porovnateľné v celej Európe. Človek si však musí uvedomiť, koľko chce do dovolenky investovať.
Čo Slováci zanedbávajú, keď plánujú cestu do cudziny odšoférovať?
- Stretávam sa s tým, že často nemajú so sebou dobrú mapu. Cesta, po ktorej išiel vodič už sedemkrát, môže byť napríklad neprejazdná kvôli rekonštrukcii a musí z nej zísť. Ak nie je v tej oblasti dobré značenie, vodič si bez mapy často nepomôže. Samozrejme, veľmi by som odporúčal navigačný systém v aute.
Na čo Slováci ešte zabúdajú, keď cestujú autom do zahraničia?
- Často nie sú dobre poistení. Ak k nám príde napríklad Nemec, má množstvo dokumentov. Slovák si veľmi často zabudne vybrať čo i len tlačivo zdravotnej poisťovne. Nemá tak v zahraničí kryté nič. Ľudia zanedbávajú aj komerčné cestovné poistenie, ktoré je v súčasnosti už relatívne lacné.
Mal by si vodič vybaviť pri ceste do zahraničia nový vodičský preukaz formátu EÚ? Je možné, že mu so starým klasickým vodičským preukazom budú robiť policajti problémy?
- Absolútne nie. Naše vodičské preukazy platia rovnako, ako preukazy vodičov z celej EÚ. Vodičovi by so starým preukazom nemali nikde robiť problém.
Ako hodnotíte cesty v Európe?
- V zahraničí sú cesty aj horšie ako u nás. Najmä regionálne, resp. lokálne cesty sú prakticky v celej západnej Európe často veľmi úzke. Napríklad aj v Nemecku sa nájdu staré cesty, kde vodiči dostanú zabrať. Obrovský posun sa v cestnom systéme urobil v Chorvátsku, ale sú tam ešte niektoré priechody, ktoré sú na tom zle.
Veľa ľudí začína znova cestovať do Bulharska. Sú tam dobré cesty?
- Žiadna sláva. Cez Rumunsko sa urobili zmeny k lepšiemu. Tam boli hrozné cesty. V súčasnosti sa dá prejsť relatívne dobre. Ale cesty v Rumunsku ani Bulharsku ešte stále nie sú v príliš dobrom stave.
Koľko kilometrov by denne vodič mal prejsť, aby pritom neohrozil bezpečnosť svoju a spolucestujúcich?
- Pre rodinné cestovanie sa odporúča maximálne 800 kilometrov na deň. No za podmienky, že sa šoféri počas jazdy striedajú. Frekvencia prestávok pritom závisí od času a schopností vodiča.
Niekto uprednostňuje šoférovanie na dlhšie vzdialenosti v noci. Môžete to odporučiť?
- Sú vodiči, ktorí radšej jazdia v noci a nerobí im to problémy. Sú voľnejšie cesty a vyššia cestovná rýchlosť. Niektorým ľuďom to, naopak, prekáža. Pre posádku je výhodné, že si napríklad pospia a vodič môže v pokoji šoférovať. Len aby nezaspal.
Vráťme sa ešte k navigačným systémom. V ktorých krajinách už fungujú?
- Slovensko ešte navigačnú mapu nemá. Sme príliš malý trh pre zahraničné firmy, ktoré tieto digitálne mapy vyrábajú. Druhá vec - je tu do určitej miery aj autorita štátu, ktorý by to mal zabezpečiť. Zatiaľ sa to rieši len ako výskumná úloha. Som presvedčený, že do piatich rokov sa to zmení aj u nás. Západné krajiny Európy túto mapu majú.
Sú navigačné mapy napríklad aj v Chorvátsku alebo v Českej republike?
- V Chorvátsku ešte nie. Česi už ju majú. Nemáme zatiaľ overené, ako funguje.
Koľko stojí vodiča navigačný systém?
- Približne 10-tisíc korún a mapa okolo tri až tri a pol tisíca korún. Do lepších vozidiel ich však importéri ponúkajú zdarma. Potom je už len nutné mapu aktualizovať.
Je teda možné, že sa papierové automapy stanú niekedy minulosťou a vodiči budú využívať len navigačné systémy?
- Môže byť. Táto technológia je mimoriadne efektívna pre mnoho účelov. Má však jeden háčik - vychádza zo zamerania - teda lokalizácie auta. Mnohí šoféri to vnímajú ako obmedzovanie vlastnej slobody.
Akých chýb sa dopúšťajú vodiči, keď si plánujú trasu a čas cesty?
- Niektorí ľudia sa na konci pracovného týždňa ponáhľajú z roboty, rýchlo si zbalia veci a idú napríklad k Jadranu. Predtým chcem zásadne varovať. V piatok, najmä začiatkom júla, napríklad prvý júlový víkend, je Európa plná áut. Smerom na juh, do Talianska je rovnaká situácia na prelome júla a augusta. Cestu, ktorú by inak vodič prešiel za štyri hodiny, tak prejde za dvanásť hodín. Je to veľmi častá skúsenosť tých, ktorí idú do severného Talianska, ale aj tých čo idú do južného Francúzska, či až do Španielska. Všetci používajú tú istú diaľnicu A2 v Rakúsku, odtiaľ do Talianska a tam je potom katastrofa. Vyplatí sa zistiť si napríklad informácie o aktuálnej dopravnej situácii na našom čísle.
Čo má vodič robiť, keď sa už do takej veľkej dopravnej zápchy na diaľnici dostane? Je najlepšie auto odstaviť a prespať v hoteli?
- Slováci to nerobia. Možno to odporúčať, hoci pri takýchto zápchových situáciách ani to nie je riešením. Mnohí totiž rozmýšľajú rovnako. Podstatné je, aby sa vodiči na prípadnú zápchu pripravili. Nikdy by vodič nemal jazdiť s benzínom v nádrži na doraz. Ak nie je v nádrži veľa benzínu, mal by dočerpať. Dôležité je tiež mať so sebou dostatok vody pre vlastnú spotrebu, ale aj technickú vodu. Niektoré autá totiž v zápche a v horúčavách potrebujú ochladiť. Samozrejme vodič nesmie dolievať do vriacej vody, prehriate auto treba odstaviť a počkať.
Nie sú v Európe čerpacie stanice na každom kroku?
- Sieť čerpacích staníc po celej Európe je dobrá. Ale pozor! Ak je na diaľnici každých 40 kilometrov čerpacia stanica, tak pri normálnej cestovnej rýchlosti sú to minúty. Pri zápche je to však pešo nemožné absolvovať.
Čo má teda robiť vodič, keď sa dostane do situácie, že zostane visieť niekde na diaľnici v zahraničí?
- Je univerzálne riešenie - cestná služba. Môže zavolať v zahraničí cestnú službu, ale lepšie je telefonovať na číslo Slovenského autoturist klubu na Slovensko, na ktoré môže zavolať každý. Dispečer sa spojí so zahraničným dispečerom. S ním sa dohodne, vysvetlí mu, aký má slovenský vodič problém a pošle cestnú službu. Podmienkou je aby vodič vedel presne kde je.
Koľko stojí príchod a pomoc cestnej služby v zahraničí?
- Existuje systém cestnej služby v celej Európe. Ak je vodič členom nášho klubu má zadarmo službu za 2 tisíc korún. To však v niektorých krajinách nemusí pokryť ani privezenie benzínu. Napríklad v Rakúsku sa platí základný poplatok len za príchod cestnej služby. Potom sa ešte účtuje za každý kilometer, prípadne nočný príplatok a samozrejme za službu. Systém cestnej služby má však aj iné výhody. Chorvátski kolegovia nás napríklad varovali, že ak majú slovenskí vodiči problémy na chorvátskej ceste, musia si dať pozor na náhodne okoloidúce odťahové služby. Tie si môžu za odtiahnutie vypýtať toľko, ako za cestu najdrahším taxíkom. Sú to totiž súkromníci podnikajúci na čierno. Účtujú podľa toho, ako si zákazníka odtipujú. Môže to byť aj viacnásobok toho, čo by zaplatil vodič normálne.
Môže vodič nečakané náklady za cestnú službu uhradiť iným spôsobom, napríklad z uzavretej poistky?
- Sú ďalšie možnosti. Jedna vychádza z garancie mobility nových áut. Každý predajca ponúka rôzne garancie a plnenia. Dôležité je pozrieť si ich v dokladoch auta. Slovenskí majitelia totiž často nevedia, na čo majú nárok. Druhá možnosť je komerčné poistenie, v rámci ktorého poskytuje poisťovňa tiež asistenčné služby. Podľa našich skúseností však rozsah plnenia býva obyčajne redukovaný len na odtiahnutie do najbližšieho servisu. Ďalej sa človek musí starať sám. Spätne mu poisťovňa opravu môže uhradiť, platiť však musí na mieste. Je preto dobré mať pri sebe kreditnú kartu, ktorú akceptuje väčšina väčších autoservisov v Európe.
Čo má robiť vodič v zahraničí, ak poruší predpisy a zastaví ho policajná hliadka? Ako sa zachovať a na čo si dať pozor?
- Myslím, že Slováci už prišli na to, že čo u nás ešte dokážu uhovoriť, v zahraničí im tak ľahko neprejde. Aj keď korupcia je všade, v zásade skôr platí, že dohodnúť sa nedá. Policajti v zahraničí sú podstatne lepšie platení. Navyše pokus o úplatok je trestný všade. Neoplatí sa to skúšať. V každom prípade musí byť vodič pripravený, že pokuty sú v zahraničí vyššie. Slovensko je v rovine pokút stále na úrovni s Albánskom či Rumunskom. Napríklad za prekročenie rýchlosti napríklad vo Francúzsku, Belgicku, či Švajčiarsku sú veľmi vysoké pokuty.
Môže sa vodič pripraviť na vysokú pokutu aj ak mu policajti zistia alkohol v krvi?
- Áno, alkohol sa veľmi prísne trestá, aj keď v zahraničí býva určitá tolerancia. U nás nie je pri šoférovaní akceptovaná žiadna úroveň alkoholu v krvi. K nulovej tolerancii prešlo aj Chorvátsko. Európsky štandard je hranica 0,5 promile alkoholu v krvi, v severských krajinách je to aj 0,8 promile. Európa však smeruje k hranici 0,2 promile.
Ako sa správajú slovenskí vodiči na zahraničných cestách?
- Našťastie lepšie ako doma. Mám skúsenosti, že aj Slovák, ktorý u nás v obci letí o dušu, v zahraničí dodržuje vzorne rýchlosť. V meraní rýchlosti sa však situácia čoskoro zmení. Napríklad Rakúšania, ktorí majú pri ceste radary na meranie rýchlosti ešte k nám fotky áut neposielajú. Ale prejde možno rok a v rámci Európskej únie si budeme pokuty vymieňať. Je možné, že vodič prekročí rýchlosť v Belgicku a zameria ho radar, a pri najbližšej ceste bude musieť zaplatiť túto pokutu napríklad v Taliansku. Zrejme to však nebude pri drobných priestupkoch, ale pri opakovanom porušovaní predpisov.
Bude tento systém fungovať aj na Slovensku?
- Áno. Ak poruší vodič v zahraničí predpisy, dostane správu slovenský dopravný inšpektorát a požiada majiteľa auta o zaplatenie pokuty.
Čo ak vodič nemá dostatok peňazí na pokutu?
- Nie som si istý, aký je postup vo všetkých krajinách. Ale v Rakúsku, ak povie vodič, že nemá na pokutu, môže mu policajt zobrať napríklad autorádio. Má na to právo zo zákona. Alebo jednoducho odoberie vodičovi hocijakú cennú vec, ktorú mu nevráti, pokiaľ pokutu nezaplatí.
Máte skúsenosti aj z iných krajín?
- V niektorých krajinách, ak nemá vodič nič cenné, môžu ho aj zavrieť a vyšetrovať. Skrátka, ak človek nie je pohotový a nechce sa podriadiť legislatíve, môžu mu policajti v zahraničí spôsobiť veľké komplikácie. Nakoniec môže zaplatiť oveľa viac ako bola pôvodná taxa za priestupok, ktorý spôsobil.
Na aké predpisy si Slovák v zahraničí musí dať ešte pozor?
- Na parkovanie v mestách. To sa pokutuje v zahraničí relatívne draho. Cestujúcemu sa často zdá 20 euro za deň parkovania v meste veľa. Ale nezaplatiť sa nevyplatí. Pretože potom môže človek zaplatiť vysokú pokutu, poplatok za odtiahnutie a ešte hľadať celý deň auto. Vo veľkých mestách sa za parkovanie platí všade. V každom prípade je nezmysel prepočítavať tieto poplatky na koruny, aj keď sa môžu zdať vodičovi vysoké.
Je potrebné mať v povinnej výbave auta ešte niečo iné ako u nás?
- Pre turistické účely sa uznáva výbava auta rovnaká ako je u nás. Výnimkou sú reflexné vesty, ktoré sú už povinné v Rakúsku, Taliansku, Španielsku, pre nákladné autá v Rakúsku a pre komerčne využívané vozidlá v ČR. Vestu však treba mať v aute a nie v kufri. V prípade nehody má už totiž vestu mať na sebe už pri vystúpení z auta. Ak ju má vodič v kufri môže zaplatiť pokutu, akoby ju nemal. V Rakúsku je to 36 eur, čo je najnižšia taxa.
Čo ešte by si ešte vodič mal zobrať do auta so sebou?
- Predovšetkým pre majiteľov starších áut je dôležité, aby mali so sebou aj pár náhradných dielcov, ktoré už v Európe nemusia byť typické. Ak sa niekto rozhodne ísť do Holandska so Škodou 120, také auto tam už nevideli veľa rokov. S tým treba počítať.