Nazývajú ich "morské korytnačky". Narodili sa v Číne, vyštudovali na Západe a vrátili sa späť do vlasti. Hovoríme o skupine vplyvných a bohatých investičných bankárov, ktorí pomáhajú transformovať čínsku ekonomiku. Dopyt po nich je vysoký nielen v Číne. Mimoriadny záujem o nich majú svetové finančné či právnické domy.
Miliónoví bankári...
Na Západe vzdelaní čínski bankári sú pre nich na nezaplatenie. Poznajú jazyk i trh. Dokážu sa na ňom pohybovať, sú schopní viesť obchodné rokovanie a majú blízke vzťahy s tamojšou vládou. Nemožno sa preto čudovať, že firmy z Wall Streetu sú ochotné zaplatiť milióny dolárov, aby si najali tých, ktorí majú prístup k mocenskej elite v Číne. Ich platy dosahujú závratnú výšku. Môžu sa vyšplhať až na desať miliónov dolárov za rok.
...vychovaní v komunizme
Podľa denníka New York Times, každá veľká investičná banka zamestnáva svoju "čínsku hviezdu". Napríklad Citigroup má svojho Wej Christiansona, Merrill Lynch zasa Erfeja Lioua. Morgan Stanley Asia riadi Jonathan Ču, čínskemu biznisu v J. P. Morgan šéfuje Charles Li.
Pred pol rokom Peking súhlasil, aby sa rozbehol spoločný podnik investičnej banky Goldman Sachs a tamojšej Beijing Gao Hao Securities. Táto firma patrí sčasti ďalšej "morskej korytnačke" -- Fangovi Fenglejovi, uvádza agentúra Bloomberg. Fenglej sa má postaviť aj na čelo novovzniknutej Goldman Sachs Gao Hua Securities. Američania majú mať v novovzniknutej firme iba tretinový podiel.
Fenglej je jedným z tých, po ktorých by s chuťou siahla ktorákoľvek západná investičná banka. Agentúry hovoria, že má veľmi blízky vzťah k šéfovi čínskej centrálnej banky Čao Siao-čchuanovi. Zaujímavé je, že ako jediný z čínskych bankárov nezískal titul na Západe. A neovláda ani plynule angličtinu, čo jeho zamestnávateľovi -- Goldman Sachs -- neprekáža.
Tí, čo stoja za Lenovom
Títo muži majú veľa spoločného. Majú vyše štyridsať rokov. Narodili sa v Číne a boli vychovaní v komunistickom duchu. Väčšina z nich prišla do USA v osemdesiatych rokoch kvôli štúdiu. Neskôr získali prax na Wall Streete a po návrate domov začali hrať dôležitú úlohu pri medzinárodných fúziách a akvizíciách.
O tom, aká agresívna je obchodná politika Číny v posledných rokoch, hovoria i nasledujúce čísla. Od začiatku tohto roku sa čínskym cieľom stalo 23 zahraničných firiem. Celková hodnota plánovaných prevzatí sa podľa denníka Economist vyšplhala na 23 miliárd dolárov. Spomenutí "čínski rodáci" stáli podľa denníka New York Times v pozadí, keď čínska firma Lenovo preberali divíziu osobných počítačov IBM. Charles Li a Jonathan Ču boli zasa v centre diania pred pár týždňami, keď čínska ropná spoločnosť CNOOC ponúkla za americký Unocal 18,5 miliardy dolárov.
Iba pre zaujímavosť, ak sa obchod nakoniec uzavrie, do vrecka právnikov a investičných bankárov by mohlo "pritiecť" až 300 miliónov dolárov. To iba dokazuje, že obchody s Čínou sú čoraz väčšie a lukratívnejšie, tvrdia analytici.
Sídlom je Hongkong
Hoci súčasnosť nahráva čínskym právnikom a bankárom, v minulosti to nebolo vždy tak. Číňania hrali mnoho rokov skôr druhé husle. Ich hlavnou úlohou bolo dohadzovať západným firmám kontakty s čínskou vládou a predstaviteľmi podnikovej sféry. Tak to bolo ešte na začiatku deväťdesiatych rokov. Prím hrali biznismeni z Hongkongu, Taiwanu či zo Singapuru. Teraz je to však inak.
"Mať správne kultúrne zázemie v Číne a skúsenosti z Wall Streetu -- to je v súčasnosti hneď po odborných schopnostiach najžiadanejšie," tvrdí Steve Siang, právnik spoločnosti Wal Gotshal & Manges a jeden z tých, ktorí sa podieľali na akvizícii Lenova.
Treba dodať, že teraz žiadny zo spomenutých odborníkov nesídli priamo v Pekingu. Všetci pôsobia v Hongkongu, kde sa nachádza celý rad zahraničných zastúpení veľkých svetových firiem.
Denník New York Times pripomína, že na konci deväťdesiatych rokov žilo v obytnom komplexe Hong Kong Park View toľko právnikov a finančníkov narodených v Číne, že sa pre skupinu zaužívalo označenie "oslobodená zóna". Tak totiž Peking označoval oblasti, ktorých sa v štyridsiatych rokoch minulého storočia zmocnil.