Vyše 30 rokov stojí ako prízrak na hlavnom cestnom ťahu medzi Rimavskou Sobotou a Tisovcom starý ošarpaný dom. Akoby ani nepatril do tohto sveta. Mĺkvy, tajuplný a osamelý s rozbitými oknami na všetky svetové strany. Tri desaťročia v dome nikto poriadne nebýval a dodnes v ňom vystrájajú len nahnevané strašidlá...

Ošarpaný poschodový dom stojí na bývalom cintoríne v Genčove, medzi vieskami Hrachovo a Kociha. Do jeho základov dali chudobní majitelia údajne staré betónové pomníky z cintorína. Dedinčanom z oboch viesok naskakuje husia koža, keď spomínajú, že ich dvaja synovia v strašidelnom dome zošaleli. Jeden z nich dokonca zomrel. Je to pravda alebo babské reči?
Strašidlá odvedľa
Biela sučka neurčitej rasy, ktorá stráži spustnutý dvor, sa rozbreše a zlostne vycerí tesáky. Na prívetivé slovko však zavrtí chvostom a priateľsky podáva labku. Ďalší psík za jej chrbtom si ľahne na chrbát a ustrašene sa tvári. Psíky sa tešia návšteve. Do tohto dvora živý asi zavíta iba zriedkavo. Štekot psa zalarmuje suseda. Starší prešedivený chlapík si ma skúmavo prezerá. Zahrám sa na nádejného kupca a pýtam sa, či je vedľajší dom na predaj. Muž zavrtí hlavou.
"Nie je na predaj,“ odvetí. "Už viac než tri desaťročia v ňom straší a nikto tam dlho nebýval. Aj jeho majitelia sa zbláznili,“ hovorí vážne a poškuľuje na dom. Neskoršie hovorí, že v dome teraz prespáva istý Rondo, ktorý privandroval do ich dediny z Polianky, v Hrachove si dokonca našiel aj frajerku.
"Rondu a jeho frajerku nestraší?“ pýtam sa. Muž neurčito kývne rukou. "A čert ho vie, či straší alebo nie. Však keby tam naozaj strašilo, strašilo by aj mňa,“ uvažuje nahlas. Aj tento muž chcel voľakedy dom vo svojom susedstve kúpiť, napokon nekúpil. Vraj kvôli strašidlám.
Slovenská rarita
Dopoludnia hľadám posledného majiteľa mátožného domu. Krčma je zatvorená, ulice ľudoprázdne. Len vypasená krava pobehuje po hlavnej ceste. Vytrhla kolík aj s reťazou, na ktorej bola predtým priviazaná a postavila sa naprostred cesty.
"Zošalela,“ povedal chlapec, keď kravka spôsobili asi tri karamboly okoloidúcich aut. Po hodinke hľadania stojím pred dverami Lenky Mitterovej. U tejto dobrej duše žije Dušan Katreniak, jeden z dvoch bratov, ktorí žili v strašidelnom dome.
Pani Mitterová je podnikateľka, v Rimavskej Sobote vlastní pizzeriu. Dušan Katreniak je bratanec manžela Lenky Mitterovej a legitímny majiteľ domu. Odkedy sa údajne v dome pomiatol, žije u nich. Tento muž však už niekoľko rokov nekomunikuje so svojím okolím, užíva silné lieky, je pod dozorom svojho psychiatra a takmer nevychádza z domu svojich dobrodincov. Opäť hrám starú pesničku a pýtam sa Lenky Mitterovej, či je dom jej príbuzného na predaj.
Žena vrtí hlavou. "Voľakedy bol, ale už nie je,“ hovorí. Posledný záujemca o strašidelný dom jej totiž ponúkol za 6-izbový dom len 230 tisíc. "Za takúto sumu chcel poschodový dom na pri hlavnom cestnom ťahu,“ povie posmešne. "Nepredala som.“
Našli sa však aj takí, ktorí ponúkali dvojnásobok tejto sumy. Žena sa zaťala a nepredala. Po chvíľke debaty medzi vonkajšími dverami hovorí, že dom prebuduje na prícestný hostinec. Už sa rozhodla. Koľko je na Slovensku hostincov, v ktorých straší?“ pýta sa so smiechom

Horor v dome
Neskoro popoludní som stretol privandrovalca Ronda. Rondo je veselý chlapík, ktorý býva v ošarpanom dome na kraji dediny svorne so strašidlami a so svojou priateľkou už tri roky. Za prenájom domu platí zástupkyni majiteľa Mitterovej 500 korún mesačne.
"Kto by chcel už túto barabizňu,“ čuduje sa, keď odomyká visiacu zámku na dverách. Dvere škrípu ako v treťotriednom horore. Vchádzame do domu. Chodba na prízemí je tmavá, úzka a dlhá, zavalená haraburdím, ošarpané steny sú bez obrázkov, z vypuklého stropu visia drôty elektrického vedenia. Niekde je strop úplne prevalený a hrozí, že nás každú chvíľu privalí. Z chodby vedú dvere do štyroch miestností. Dve sú na pravej, dve na ľavej strane. Všade okolo nás je neporiadok, cez porozbíjané okná píska meluzína a víri tridsaťročný prach... Až neskoršie si uvedomujem, že v celom dome nie je ani kúsok nábytku, len kopy haraburdia. Rondo sa celý čas usmieva, pričom ružovkastý lúč jeho baterky blúdi tmavými miestnosťami... V celom dome totiž nie je už niekoľko rokov elektrina. Vypli ju, keď začalo strašiť...
Pozor, tu máta
Na poschodie domu sa vystupuje vonkajšími schodmi. Každú chvíľu sa ma zmocňuje dojem, že vetché schody sa pod nami preboria. Našťastie nápor vydržali. Aj dlážka pod nohami na poschodí sa hojdá ako loď na rozbúrenom mori. Rondo poskakuje uprostred jednej izby, celý dom sa zachveje a vydáva bolestný ston. Rondo sa iba smeje. Strop nad hlavou je vypuklý a cez betón vidieť kúsok žiarivého neba.
Na poschodí je podobná chodba ako na prízemí, a tiež štvoro dverí vedúcich do izieb. V jednej miestnosti si Rondo so svojou milou zriadili "hosťovskú“ izbu. Je v nej sedačka, dve kreslá, stôl, provizórna posteľ, petrolejová lampa a batéria z auta, ktorá slúži ako elektrický pohon pre malý televízor. Z izby vedie malé okno do spustnutej záhrady. Pasie sa v nej jazdecký kôň, ktorý patrí Rondovmu známemu.
Celkom vzadu sú najtmavšie miestnosti. Je v nich tma ako uprostred hlbokej noci, maličké okná do spustnutej záhrady sú zakryté kusmi hrdzavého plechu. Rondo sa zastavil pri dverách a namieril dnu lúč baterky.
"Tu straší,“ oznamuje zvučným hlasom, akoby si dodával odvahu. V tom okamihu sa nám pod nohami rozhojdá dlážka, plieskajú okenice, rinčí sklo, niečo kvíli a stoná... Vonku zašteká sučka a zaerdží koník. Možno sa mi to len zdá. Rondo pokojne povie: "Asi sa chystá búrka, vždy straší, keď sa chystá zmena počasia.“
Kríž ako znamenie
Pod niekoľkých hodinách strávených v dome vychádzame von. Vonku svieti slnko a nebo je modré ako vystrihnuté z obrázku insitného umelca. Sučka radostne breše a skáče na Ronda. Ten iba sucho konštatuje. "Raz sa táto barabizňa zrúti a niekoho aj pochová.“
Napokon ma Rondo vedie za dom a načiahne rukou.
"Vidíte ten kríž na streche?“ pýta sa. "Občas sa zjaví na streche domu alebo na stene domu.“ Snažím sa rozoznať na deravej streche vidieť kríž. Niečo, čo pripomína kríž, tam je skutočne je. Podľa obyvateľa strašidelného domu sa kríž na streche objaví tesne po strašení. Duchovia sa dožadujú, aby im majitelia domu vrátili náhrobné kríže. Pýtam sa, či nemá strach žiť v strašidelnom dome. Smeje sa.
"Ja som im ich predsa neukradol...“