Počas prezentácie môže nastať niekoľko situácií. V prípade, že prezentátor veľmi zaujal, určite bude nasledovať niekoľko otázok. Ak dostatočne nevysvetlil danú problematiku, musia sa ho účastníci pýtať, aby sa dodatočne dozvedeli to, čo potrebujú. Najkritickejší okamih nastáva v prípade, ak nikoho nezaujal a ľudia sa radšej nič nepýtajú a chcú čím skôr odísť. Dokonca môže k tomu, že dotyčný človek vysvetlil detailne všetky informácie a už sa nie je na čo pýtať.

Provokácia otvorenými otázkami
V prípade, že počas diskusie nijaké otázky neprichádzajú, môže autor prezentácie položiť niekoľko takzvaných otvorených otázok publiku, aby ho prebudil k aktivite. Klasickým príkladom je otázka typu -- Čo by vás v súvislosti s poskytnutými informáciami ešte zaujímalo? Aké ďalšie informácie potrebujete na doplnenie? Ako bola pre vás prezentácia zrozumiteľná? Otázky, ktoré nesúvisia s danou témou a publikum ich kladie počas diskusie, nemusí prezentátor zodpovedať. Mal by sa dohodnúť, že si na tieto otázky nájde čas neskôr. Závisí to od jeho časových možností a diplomacie. Určite sa stáva, že autor predkladaného projektu nevie na niektoré otázky zodpovedať. Môže sa čiastočne zachrániť tým, že ju na zodpovedanie ponúkne niekomu z publika. V najhoršom prípade musí prisľúbiť, kedy a v akej forme dostane dotyčný človek odpoveď.