Výrazné obmedzenie vplyvu menšinových akcionárov v spoločnosti bez toho, aby minorita mohla procesu "zbavenia jej moci" účinne zabrániť, býva nezriedka ambíciou rôznych postupov väčšinových akcionárov, či už vo vnútri samotnej spoločnosti alebo mimo nej.
Tieto postupy veľakrát vedú k stavu, keď sú menšinoví akcionári zbavení svojej účasti v spoločnosti oproti kompenzácii (modely tzv. squeez-out známej niektorým zahraničným právnym úpravám vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady, ktorých implementácia do slovenského akciového práva je v súčasnosti v procese pokročilej prípravy). Väčšinoví akcionári však môžu byť rozhodnutí zájsť ešte ďalej a vyvinúť snahu minimalizovať postavenie minority v spoločnosti tak, že finálna účasť menšiny v spoločnosti síce pretrvá, avšak významovo v tej najmenšej miere, akú si možno ešte predstaviť, a to dokonca bez akejkoľvek náhrady, ktorá by kompenzovala stratu "moci" menšinovým akcionárom.
Takéto "levie" ambície majoritných akcionárov môžu najvýraznejšie nabrať na intenzite v rámci zvyšovania základného imania akciovej spoločnosti. Tu pri distribúcii nových akcií korešpondujúcich novým vkladom do základného imania môže dôjsť k zásadným "mocenským" zmenám v akcionárskej štruktúre (samozrejme, to isté platí, ak nie sú vydávané nové akcie, ale dochádza k zmene ich doterajšej menovitej hodnoty).
Aká môže byť ochrana minoritných akcionárov pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti? Detailami právnej úpravy, najmä procedurálnej povahy, sa nebudeme zaoberať.

Dohoda akcionárov

Slovenská právna úprava (§ 205 Obchodného zákonníka) umožňuje, aby sa všetci doterajší akcionári písomne dohodli, v akom rozsahu sa zúčastnia na celom zvýšení základného imania akciovej spoločnosti. Pritom je možné, aby takto zvýšili základné imanie peňažnými vkladmi alebo nepeňažnými vkladmi. Kombinácia peňažných a nepeňažných vkladov do základného imania je tiež akceptovateľná. Na základe takejto dohody môžu akcionári schváliť zvýšenie základného imania na valnom zhromaždení spoločnosti, pretože iba valné zhromaždenie je v zásade kompetentné na prijatie takéhoto rozhodnutia. Písomná dohoda akcionárov v tomto prípade však nahrádza listinu upisovateľov akcií.
Od 1. januára 2002 môžu tento spôsob zvyšovania základného imania využiť aj akciové spoločnosti, ktoré boli založené s výzvou na upisovanie akcií. Do roku 2002 bol tento postup vyhradený iba pre akciové spoločnosti založené zakladateľmi, ktorí nepristúpili pri založení spoločnosti k výzve na upisovanie akcií, ale sami v dohodnutom pomere upísali a splatili celé základné imanie spoločnosti.
Z povahy dohody vyplýva nutnosť ujednotenia sa všetkých akcionárov o ich účasti a rozsahu na zvyšovaní základného imania spoločnosti. Tento rozsah nemusí byť rovnaký a ani nemusí mať žiadnu väzbu na doterajší pomer nimi vlastnených akcií k celkovému počtu akcií vydaných spoločnosťou, teda môže podstatne zmeniť rozhodovací pomer hlasov v spoločnosti. Redukovanie práv niektorého akcionára alebo akcionárov v dôsledku dohodnutého a uskutočneného zvýšenia základného imania spoločnosti je v tomto prípade dobrovoľné, na základe súhlasu s dohodou.

Rozhodnutie valného zhromaždenia

K zvýšeniu základného imania akciovej spoločnosti môže dôjsť aj vtedy, ak nie je dosiahnutá zhoda všetkých akcionárov o zvýšení a niektorí akcionári s takýmto postupom alebo rozsahom zvýšenia nesúhlasia. Podľa právnej úpravy totiž postačí, ak o zvýšení rozhodne valné zhromaždenie spoločnosti kvalifikovanou väčšinou hlasov akcionárov prítomných na platne zvolanom valnom zhromaždení (dvojtretinová väčšina, alebo ak tak určujú stanovy spoločnosti, vyššia ako dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov, napríklad 4/5 väčšina a pod.).

Zvýšenie základného imania akciovej spoločnosti peňažnými vkladmi

Prednostné právo všetkých doterajších akcionárov
Určitá ochrana menšinových akcionárov v zmysle zachovania pomeru práv jednotlivých akcionárov navzájom je daná pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti peňažnými vkladmi. Je tomu tak prostredníctvom prednostného práva každého jedného akcionára na upísanie takého podielu nových akcií, ktorý korešponduje pomeru menovitej hodnoty ním doteraz vlastnených akcií k výške doterajšieho základného imania spoločnosti (§ 204a ods. 1 Obchodného zákonníka). Inými slovami, pokiaľ napríklad akcionár doteraz vlastnil 15 percent akcií spoločnosti, má právo zúčastniť sa v rovnakom percentuálnom rozsahu aj na zvyšovaní základného imania a upísať 15-percentný podiel z novoupisovaných akcií. Ak tak urobí, jeho celkový pomer akcií k zvyšným akcionárom zostane aj po zvýšení základného imania percentuálne rovnaký, aj keď menovitá hodnota, prípadne počet akcií, ktoré bude následne vlastniť, sa prirodzene zmení.
Limitovaná možnosť obmedzenia prednostného práva akcionárov
Spomenuté prednostné právo akcionárov pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti peňažnými vkladmi nemôže byť dopredu vylúčené a ani obmedzené (napr. ustanovením stanov akciovej spoločnosti). K jeho obmedzeniu môže prikročiť iba valné zhromaždenie tejto spoločnosti uznesením, pri rozhodovaní o zvýšení základného imania, ak to vyžadujú dôležité záujmy spoločnosti.
Zákon nedefinuje, čo sú dôležité záujmy spoločnosti (okrem prípadu, keď za takýto záujem považuje zvýšenie základného imania s cieľom vydania akcií zamestnancom spoločnosti). V praxi ním môže byť za určitých podmienok napríklad zabránenie predĺženiu spoločnosti a azda aj nevyhnutné a zdôvodniteľné posilnenie postavenia rozhodujúceho investora (ktorý môže byť prípadne aj doterajším akcionárom spoločnosti) v záujme ochrany a posilnenia jeho kontroly nad spoločnosťou vo väzbe napríklad k nadchádzajúcej investícii a pod.
Vo všetkých týchto prípadoch však musí predstavenstvo akciovej spoločnosti uviesť, že sa predpokladá obmedzenie prednostného práva doterajších akcionárov v pozvánke na zvolávané valné zhromaždenie a musí predložiť písomnú správu valnému zhromaždeniu s odôvodneným návrhom na vylúčenie alebo obmedzenie spomenutého prednostného práva doterajších akcionárov. Každý akcionár musí mať možnosť, aby mu táto správa bola poskytnutá bezodkladne po zvolaní valného zhromaždenia, ak o ňu požiada. V prípade, že správa nebola vyžiadaná akcionárom, musí mať tento možnosť sa s ňou oboznámiť najneskôr pred otvorením valného zhromaždenia rozhodujúceho o zvýšení základného imania.
Dozorná rada spoločnosti sa v rámci dohľadu nad výkonom pôsobnosti predstavenstva môže k správe, a tým k existencii alebo neexistencii dôležitých záujmov spoločnosti pre obmedzenie prednostného práva akcionárov vyjadriť a oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontroly v tomto smere. Takisto je možné, že valné zhromaždenie môže požiadať členov dozornej rady, ktorí sú na valnom zhromaždení, o ich vyjadrenie k správe. Dokonca akcionári, ktorých menovitá hodnota akcií (jednotlivo alebo dovedna) dosahuje najmenej 5 percent základného imania spoločnosti, môžu požiadať po zvolaní valného zhromaždenia alebo po uverejnení oznámenia o jeho konaní, aby dozorná rada preskúmala výkon pôsobnosti predstavenstva vo väzbe na prípravu zmieňovanej správy a aby bol doplnený program valného zhromaždenia o oboznámenie sa s týmito výsledkami kontrolnej činnosti dozornej rady. Tieto požiadavky minoritných akcionárov musia byť predstavenstvom a dozornou radou spoločnosti rešpektované.
Prevod prednostného práva
Nemožno vylúčiť prípady, keď sa menšinoví akcionári nemôžu zúčastniť z ekonomických alebo iných dôvodov na zvyšovaní základného imania peňažnými vkladmi a tak uskutočniť svoje prednostné právo. Napríklad celkový objem zvýšenia základného imania je taký veľký, že výška nového vkladu konkrétneho akcionára pri využití jeho prednostného práva by bola príliš vysoká a pre neho neuskutočniteľná. V takýchto prípadoch, ale nielen v nich, existuje možnosť previesť prednostné právo upísania nových akcií na iný subjekt (ktorým však môže byť aj doterajší akcionár), vzhľadom na jeho voľnú prevoditeľnosť a pokúsiť sa, aby celkový pomer všetkých menšinových akcionárov vo vzťahu k majorite zostal zachovaný. Samozrejme, nie je možné eliminovať rôzne špekulatívne snahy iných doterajších akcionárov alebo tretích osôb snažiacich sa o nadobudnutie takto prevoditeľného práva s cieľom ovplyvniť, resp. zmeniť mocenské rozloženie síl v spoločnosti, a to aj v prospech alebo neprospech majority.
Možná špekulácia s emisiou nových akcií s enormne vysokou menovitou hodnotou (aby bola nedostupná menšine) by mohla byť konfrontovaná so zákazom zneužitia väčšiny hlasov v spoločnosti pri prijímaní takéhoto rozhodnutia, a teda s nedovoleným a zakázaným postupom v zmysle § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka, respektíve so zákazom výkonu akcionárskych práv na úkor práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov podľa 176b ods. 1 Obchodného zákonníka.
Návrh na prijatie rozhodnutia o verejnej výzve na upisovanie akcií
Okrem prednostného práva na upísanie akcií pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti peňažnými vkladmi majú menšinoví akcionári právo navrhnúť verejnú výzvu na upísanie akcií (čím by mohlo dôjsť k zabráneniu posilnenia pomerov väčšinových akcionárov), čo však nemusí vždy predstavovať isté riešenie. Neistotu v tomto smere predstavuje najmä možnosť upísania akcií týmto spôsobom aj zo strany väčšinových akcionárov a, samozrejme, potreba dosiahnutia predpísanej väčšiny hlasov na valnom zhromaždení na prijatie takéhoto postupu.

Zvýšenie základného imania akciovej spoločnosti nepeňažnými vkladmi

Východiská, ktoré treba pri zvyšovaní základného imania nepeňažnými vkladmi mať na zreteli, je zákaz upisovať akcie nepeňažnými vkladmi na základe verejnej výzvy (§ 204 ods. 1 Obchodného zákonníka) a neexistencia prednostného práva akcionárov na upísanie akcií.
Predstavme si situáciu, keď akcionár disponujúci potrebným počtom hlasov pre zmenu stanov akciovej spoločnosti a pre zvýšenie základného imania rozhodne o tom, že dôjde k zvýšeniu základného imania spoločnosti nepeňažným vkladom (napr. konkrétnou pohľadávkou, ktorej je veriteľom práve on). Pritom jeho podiel na základnom imaní spoločnosti vzrastie tak, že eliminuje práva menšinových akcionárov prostredníctvom poklesu súčtu ich podielu na základnom imaní pod 5 percent, čím títo stratia právo iniciovať zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia, navrhovať záležitosti na prerokovanie valným zhromaždením, iniciovať výkon kontroly predstavenstva dozornou radou v konkrétnej záležitosti atď.
Slovenská právna úprava neposkytuje dostatočné bariéry na ochranu minoritných akcionárov v tomto smere. Právna úprava v susednej Českej republike vyžaduje pre zvýšenie základného imania akciovej spoločnosti nepeňažným vkladom existenciu "dôležitého záujmu spoločnosti" pre takéto zvýšenie a povinnosť predstavenstva predložiť valnému zhromaždeniu písomnú správu odôvodňujúcu upisovanie akcií nepeňažným vkladom. Obdobný korektív v slovenskej právnej úprave v súčasnosti absentuje, rovnako tak aj požiadavka, aby pojmovým znakom nepeňažného vkladu bola jeho hospodárska využiteľnosť vo vzťahu k predmetu podnikania spoločnosti.
Slovenskí minoritní akcionári sú pri zvyšovaní základného imania akciovej spoločnosti nepeňažným vkladom odkázaní iba na veľmi všeobecný, vágny a nedostatočný zákaz výkonu akcionárskych práv na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. V praxi však uplatnenie a vynútenie takéhoto zákazu bude pokrývať iba nepatrný zlomok situácií, a tak minoritní akcionári často "obídu naprázdno".