Stačí vstúpiť do budovy a genius loci hotela Devín vás ovládne spôsobom, ktorý sa nedá vysvetliť, len precítiť. Keď v roku 1954 otvorili hotel, bolo Dunajské nábrežie v Bratislave oveľa pokojnejším miestom. Odvtedy sa hlavné mesto neuveriteľne rozrástlo. Múry hotela absorbovali tisícky príbehov Bratislavčanov a hostí z cudziny. Neprezradia však nič, na to sú ľudia – pamätníci. Vracajú sa do hotela, niekedy aj po polstoročí, aby si pripomenuli jubileá ktoré tu oslavovali. Rodený Bratislavčan, Tomáš Ondrčka chodil ako dieťa do hotela Devín so svojou babičkou. Ubehli roky a on dnes hotelu šéfuje.
Aké je dnes hotelierstvo a práca manažéra v hoteli, ktorý je neoddelitľnou súčasťou mesta a jeho histórie?
Hotel Devín je bratislavská klasika. Baví ma pracovať v tradičnom hoteli. Stretnutia s ľuďmi, ktorí prídu k nám osláviť diamantovú svadbu či iné výročia ma napĺňajú. Neraz po rokoch prichádzajú na miesto, ktoré sa spája s ich životnými udalosťami a zážitkami. Aj na základe toho vieme vytvárať a zveľaďovať tradičný produkt, ktorý vie prežiť aj v tomto storočí, pretože ľudia od svojej prirodzenosti sa radi vracajú späť.
Nové moderné hotely, ktoré prichádzajú ako konkurencia do Bratislavy sú pre nás veľkou výzvou. Často sú to veľké hotelové reťazce zo zahraničia a prinášajú inovatívne návrhy v rámci hotelierstva, ktoré boli otestované v západnom svete. Ale už nikdy sa nepostaví hotel, ktorý je viac ako 60 rokov starý. To je hotel Devín. My sa snažíme robiť veci inak, mať vysoko osobný prístup k hosťom a prezentovať tradičnosť, byť maximálne flexibilní. Nielen ja, ale aj moji kolegovia, manažéri majú často osobný vzťah s hosťami - či už zahraničnými alebo domácimi. Snažíme sa, aby klienti mali pocit, že v našom hoteli majú svoj "kontakt". Viem, aké je pre hosťa príjemné, mať známeho riaditeľa v hoteli, vtedy prichádzajú s individuálnymi požiadavkami, ktoré vieme splniť. Dnes každý hovorí o osobnom prístupe, ale dovolím si tvrdiť, že sme jednými z mála na trhu, ktorí vieme individuálne požiadavky hostí zrealizovať.
Hotel je kultúrna pamiatka, ktorú projektoval uznávaný architekt Emil Belluš a je jednou z najvýznamnejších budov funkcionalistického obdobia v Bratislave. Vyhovuje súčasným nárokom?
Nie je veľa ľudí, ktorí by poznali funkcionalizmus, v ktorom bol hotel naprojektovaný a postavený. My sa v súčasnosti veľmi radi pýšime tým, že máme veľké priestranné chodby, vysoké stropy. Hotel Devín nie je nízkorozpočtová budova, ktorá šetrí priestor a natlačí čo najviac poschodí do stavby, aby návratnosť investície bola čo najrýchlejšia. Na druhej strane veľkorysé riešenie priestoru prináša energetické nevýhody, z čoho plynú ďalšie dodatočné náklady. Ale hodnota architektúry, ktorá vznikla pod vedením profesora Emila Belluša, je pre nás niekoľkonásobne viac, ako to, že fasáda nie je zateplená. Oveľa viac nás teší, že na fasáde máme spišský travertín - vyslovene slovenský kameň. Treba sa oň starať, pretože je to prírodný materiál, ale Devín nie je krabicou zo skla a chrómu. Napriek tomu, že renovácia interiéru sa od otvorenia hotela uskutočnila niekoľkokrát, má slovenský, prírodný nádych. Je tu množstvo kvalitného masívneho dreva, kožené kreslá, aj podlahy sú tvorené z travertínových kameňov. Devín je vyslovene slovenský tradičný hotel, s úžasnou históriou. Stretávali sa tu rôzne prominentné osobnosti nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Mojím cieľom, najvyššou víziou je, aby hotel Devín, bol súčasťou spoločenského diania v Bratislave.
Obmedzuje vás nejakým spôsobom skutočnosť, že hotel je kultúrna pamiatka?
S pamiatkovým úradom musíme komunikovať zásahy, ktoré by sme chceli robiť a mali by mať väčší rozmer. K tomu dochádza len výnimočne, pretože sme presvedčení, o tom, že hotelové priestory vieme využiť do maximálnej miery v tej podobe, ako sú. Aj keď doba sa mení. Keď hotel vznikal, nebola tu hlavná cesta. Dnes uvažujeme, akým spôsobom využiť terasu, ktorá je dlhá 50 metrov, a je málo využitá.
Novinári dali Devínu pomenovanie Hotel víťazov... čo vy na to?
Mňa to samozrejme teší, že pre svoju polohu, dispozíciu, verím že aj pre ústretový personál si nás vybral náš súčasný prezident Andrej Kiska pre domovský hotel a prezidentské voľby tu aj vyhral. Teší ma tiež, že sa u nás „odohrávali“ voľby na post primátora Bratislavy keď vyhral Ivo Nesrovnal. Hotel Devín bol dejiskom mnohých iných spoločenských udalostí. Ľudí priťahuje aj preto, že vedia, že tu pôsobili významní domáci aj zahraniční klienti. Chcel by som zdôrazniť vynikajúcu polohu hotela. Ako jeden z mála hotelov v Bratislave máme časť izieb orientovanú na Dunaj. My “Bratislaváci“ si neuvedomujeme, aká je to výhoda, ako príjemne to pôsobí na zahraničných hostí, ktorí často na facebok a iné sociálne siete dávajú fotografie, upozorňujúc na krásny výhľad z izieb na Dunaj.
Len výhľad by k spokojnosti klientov nestačil.
Nech by som pracoval v hoteli s akýmkoľvek počtom hviezdičiek, neviem si predstaviť, že by sme pod mojím vedením upratovali izbu, servírovali raňajky alebo by sme mali úsmevy iba na úrovni 2-3 hviezdičiek. Vždy sa snažíme z hľadiska kvality poskytovaných služieb byť najlepší, mať široký výber raňajok, aby personál bol usmievavý, ústretový. To je moje pracovné motto, niet obmedzenia z hľadiska poskytovanej kvality a hviezdičiek. Naozaj sa neraz stalo, že sme prekvapili klienta, ktorý možno očakával nižší štandard a v cene 4-hviezdičkového hotela, ktorá je na hotelovom trhu v Bratislave sme mu dali aj viac, na úrovni 5-hviezdičkového. Myslím si, že to, ako vychádzate v ústrety osobitným požiadavkám jednotlivých klientov, a nemusí to byť Kiska či Dalajláma, ktorí hotel navštívili viackrát, už hovorí o tom, na akej úrovni pracujeme.
Po rokoch pôsobenia v hotelierstve máte množstvo skúseností a môžete hodnotiť. Ako sa vyvíjajú nielen služby, ale aj nároky hostí?
Mrzí ma a často nad tým rozmýšľam, ako zahraniční hostia vnímajú hotely doma a potom s inými, vyššími nárokmi prichádzajú na Slovensko alebo do Bratislavy. Keď som bol v Londýne ubytovaný v hoteloch, ktoré nepatria k tým lacným, boli v centre mesta, často sa stalo, že bolo treba čakať na recepcii. Úplne bežná vec, jeden alebo dvaja recepční, nestíhali vybavovať prihlásenie na ubytovanie. Predo mnou boli 4-5 ľudia a nefrflal som ani ja, ani domáci. Tí istí ľudia prídu k nám a keď musia náhodou chvíľu čakať, tak sa rozčuľujú, ako to máme zabezpečené, prečo nemáme dostatok personálu. Pred renováciou hotela, ktorá bola v roku 2011 a trvala jeden rok, sa sťažoval jeden Angličan, že máme veľmi malé izby. Spýtal som sa ho odkial je. Odpovedal, že z Londýna. Ja bohužiaľ neviem izby zväčšiť, ale môžem ponúknuť apartmán. Nenechal som si pre seba poznámku, že keď som v Londýne, pohybujem sa v hoteloch, ktoré sú situované v starých viktoriánskych budovách. Tam sú izby naozaj malé, okolo postele len úzka ulička, v kúpeľni by ste sa neosprchovali s rukami vbok povedzme. Naozaj, treba povedať, že majú iný meter v cudzej krajine a iný ten doma.
Aké odlišnosti v hotelových službách vás zaujali v zahraničí v porovnaní s tým, čo svojim hosťom ponúkate v Devíne?
Povedzme sortiment raňajok, na ktorom si zakladáme a považujeme ich za jednu z najdôležitejších služieb v hoteli. Veľakrát som sa snažil prezentovať na raňajky slovenské produkty. Nemyslím ani tak pôvodom ako skôr typické jedlá: majonézové šaláty, tresku v majonéze, bryndzu, bryndzové a rybacie nátierky, aby sme doplnili sortiment, ktorý musíme mať - a to je medzinárodná raňajková kuchyňa. Pred niekoľkými rokmi nebol o to veľký záujem a teraz akosi ožíva. Je to spôsobené aj tým, že nám stúpa podiel domácej klientely, ktorá sa ubytuváva v hoteli. Tí zahraniční hostia sú naučení na to svoje medzinárodné jedlo.
Minulý rok som bol na pracovnej ceste v Amerike a Kanade. Tam vôbec nie je automatické, aby ste mali k ubytovaniu raňajky. Väčšinou si kupujete, len ako izbu, keď máte záujem, dokupujete si raňajky. Možno je to spôsobené iným životným štýlom. Od rána je otvorených veľa raňajkární a kaviarní, kde si môžete dať raňajky v štýle ázijskej či americkej kuchyne.
Hotely si dávajú rôzne prívlastky, aby sa odlíšili od konkurencie, niektoré sú „biznis“ iné historické, ďalšie „dizajnové“. Aký prívlastok by ste dali hotelu Devín?
Najradšej by som povedal, že sme "bratislavský" hotel. Sme tu pre každého, kto s mestom prichádza do styku, či sú to podnikatelia, obchodní cestujúci, či pre záujemcov o víkendové pobyty. V hoteli veľmi často robíme svadby, oslavy narodenín, menšie párty, spoločný stôl v rámci reštaurácie - na toto všetko sme uspôsobení. Bratislava ešte stále nie je takou turistickou destináciou, ako Budapešť, Viedeň či Praha, pretože je malá. Celé mesto si návštevník pozrie za dva dni. Ale biznis v Bratislave funguje a privádza ľudí z rôznych európskych krajín, alebo zo zámoria.
Hotel Devín už niekoľko rokov máva veľmi náročných hostí, prezraďte o nich viac.
Možno aj vďaka tomu, že počas štúdia na vysokej škole som rok pôsobil v Izraeli, vyhľadávajú náš hotel ortodoxní Židia, alebo biznismeni. Už desať rokov hostíme veľkú ortodoxnú skupinu, ktorá prichádza z USA , ale sú medzi nimi aj ľudia z Izraela a iných krajín. Prenajímajú si celý hotel. Prichádzajú so svojím rabínom, ktorý chodieva na Slovensko do kúpeľov Piešťany. My vieme, čo ortodoxní židia potrebujú počas šábesu, aké majú špeciálne požiadavky. Spočiatku to bolo veľmi ťažké, prípravy boli náročné, hostia tu zostávali 3 týždne. Pre personál, to bol najprv šokový víkend. Nechápali, všetky tie pravidlá a podmienky, ktoré ortodoxný žid počas šábesu potrebuje. Po niekoľkých rokoch sa naši ľudia začali na túto skupinu tešiť.
Tomáš Ondrčka, generálny riaditeľ hotela Devín
Rodený Bratislavčan vyštudoval vysokú školu ekonomickú. Už počas štúdia absolvoval stáž v päťhviezdičkovom hoteli v Eilate, turistickom centre Izraela. Pracoval na pozícii teritoriálneho obchodného manažéra pre Izrael a arabské krajiny v piešťanských kúpeľoch. Do Bratislavy sa vrátil, keď prijal ponuku na pozíciu obchodného riaditeľa Hotela Devín. Odvtedy uplynulo už 13 rokov a Tomáš Ondrčka je pôsobí ako generálny riaditeľ hotela Devín.
(pr)