Tí, ktorí dianie v krajine vychádzajúceho slnka pozorne sledujú, si po septembri do poznámok pridajú ďalší zápis. QQE – Quantitative and Qualitative Easing. Japonská centrálna banka (BoJ) ďalej posúva hranice možného i nemožného, aby pomohla ekonomike. Doterajší program so skratkou QE znamenal, že centrálna banka nakupuje vopred určený objem dlhopisov na trhu, a tým tlačí výnosy z dlhopisov nadol. Ten „kvalitatívny“ posun ku QQE znamená, že centralbanku bude zaujímať nielen koľko dlhopisov z trhu skúpi, ale aj to, kam tie výnosy vlastne stlačí. Cieľ BoJ je dlhodobo udržiavať výnosy z desaťročných japonských dlhopisov na aktuálnych úrovniach. Teda na nule.
Veľa sa dumá o tom, či tento krok konečne naštartuje ekonomiku a infláciu v Japonsku, menej však o tom, že týmto krokom BoJ dovŕšila tvorbu japonského perpetum mobile. Veľmi zjednodušene sa dá popísať nasledovne – japonské domácnosti už desaťročia míňajú málo, lebo šetria (aj) na dôchodok. Míňa za nich vláda, tá vydáva dlhopisy, ktoré kúpi centrálna banka. Keď jeden dlhopis zmaturuje, centrálna banka obratom kúpi nový a tak dokola. Jediný zádrhel v tomto kolobehu predstavovalo riziko, že úroky z neustále rastúceho vládneho dlhu prerastú možnosti japonskej vlády. QQE však tento problém odstráni. Udržiavanie výnosov z desaťročných dlhopisov na nule spôsobí, že z novo emitovaných dlhopisov už japonská vláda žiadny úrok platiť nebude. A vydávanie dlhopisov so záporným úrokom dlh dokonca znižuje. Európska centrálna banka je zatiaľ v štádiu QE, to beží na plné obrátky. Či sa časom bude cítiť ako tá japonská, sa necháme prekvapiť.
Pár dní po japonskej zasadala aj americká centrálna banka. Tá síce žiadne nové experimenty neohlásila, ale opäť sa vyhla zvyšovaniu sadzieb a odsunula ho na december. Tam už zvýšiť bude musieť. Ibaže by sa medzičasom americkým prezidentom stal Donald Trump.
Globálne akcie v prvej polovici septembra klesali, najmä v reakcii na rôzne vyhlásenia predstaviteľov FEDu pred zasadaním, ktoré si trh vyložil tak, že FED bude zvyšovať sadzby rýchlejšie ako sa dovtedy očakávalo. V reakcii na japonské rozhodnutie akcie síce vzrástli, ale ich rast bol len krátkodobý. Záver septembra patril obavám zo situácie v nemeckom kolose Deutsche Bank. September teda v sumáre väčšine akciových trhov neprial. Európa i Amerika mierne poklesli, do jedného percenta. Väčší pokles zaznamenal japonský akciový trh. Na eurové dlhopisy rozhodnutia centrálnych bánk dopadli silnejšie. Výnosy prudko klesali. A to zo všetkých typov dlhopisov. Desaťročný slovenský štátny sa dostal s výnosom opäť k nule, pričom všetko do desať rokov je v zápore. Podobne sa správali aj podnikové či bankové dlhopisy. Na trhu sa dokonca objavili primárne podnikové emisie, ktoré sa upísali za záporný výnos.
Miro Kotov, portfólio manažér Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.
(pr)