Po-brexitová hektika vo Veľkej Británii, povolebný vývoj v Španielsku, teroristické útoky v Európe, pokus o vojenský puč v Turecku a následná odveta prezidenta Erdogana. A k tomu sa pridali rastúce obavy zo situácie v talianskych bankách.
 
A čo na to všetko finančné trhy? Ešte pred mesiacom sa zdalo, že brexit bude v dohľadnej dobe hlavnou témou na finančných trhoch. Zdesenie z referenda však pomerne rýchlo vyprchalo. Keďže tamojší politici zatiaľ nevedia čo a kedy chcú vlastne dosiahnuť vo vzťahu k EÚ, finančné trhy zvolili vyčkávaciu taktiku. Americké akcie dosiahli v júli nové historické maximá. Kladné zhodnotenie dosiahli aj japonské, európske a dokonca aj britské akciové indexy.
 
Britský akciový index je v porovnaní s dňom pred brexitom vyššie o viac ako 6 %, ak jeho hodnotu porovnáme voči prepadom po brexite, tak je vyššia o takmer 13 %. Investori sa teda vracali do rizikových investícií. To potvrdil aj vývoj na dlhopisových trhoch. Bezpečné nemecké štátne dlhopisy na cene strácali, rizikovejšie španielske či talianske naopak získavali. Zlato ako indikátor chuti investorov na riziko na začiatku júla chvíľu rástlo, no zvyšok mesiaca už iba klesalo.

Trhmi nezatriasol ani pokus o vojenský prevrat v Turecku, hoci najmä pre Európu je to zlá správa. A nie kvôli dovolenkám. V Turecku je momentálne odhadom viac ako tri milióny utečencov. Ktorí by radi išli do Európy. K nim sa môžu pridať ešte státisíce Turkov, ktorých sa dotkla súčasná vlna represií. Tvorcovia prevratu však mysleli „protrhovo“. Prevrat spustili v piatok večer, keď väčšina trhov bola už zavretá, a kým v pondelok trhy otvorili, bolo po prevrate. Jediný dopad tak bol na turecké akcie či dlhopisy, ktoré prudko poklesli.
 
Trochu v tieni mediálneho záujmu stoja talianske banky. V posledný júlový piatok má ECB zverejniť výsledky svojho pravidelného stresového testovania európskych bánk. Najviac nervózne je z toho Taliansko. V jeho bankách je odhadom 360 miliárd nedobytných úverov. Potreba pomoci sa zdá neodvratná. EÚ nedávno hrdo zaviedla nové pravidlá, určujúce, že záchrana bánk pôjde najprv z vreciek akcionárov a veriteľov. A až potom z vreciek daňových poplatníkov.

Problém v Taliansku je, že dlhopisy tamojších bánk, a to dokonca podriadené (t.j. také, ktoré prídu na rad ako prvé pri problémoch banky), sa veselo predávali retailu. Domácnosti, ktoré investovali svoje úspory do týchto skvelých príležitostí by tak o ne prišli v prvom kole. To sa, samozrejme, nepáči miestnym vládnucim politikom, takže sa horúčkovito snažia vyjednať s EÚ obchádzku pravidiel. A keďže v Taliansku sú tiež na vzostupe rôzne populistické hnutia, EÚ nie je až taká zásadová. Odpis úspor kvôli EÚ pravidlám by nasmeroval hnev voličov k tradičným stranám a EÚ establišmentu.

Geopolitické či ekonomické riziká rastú, no jazda na trhu spanilo pokračuje ďalej.  

Miro Kotov, portfólio manažér Allianz - Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a. s.