RNDr. Juraj Tóth, PhD., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, bol už od detstva fascinovaný vesmírom.
Ako mnohí milovníci ságy Star Wars či Star Trek sníval, že sa z neho jedného dňa stane kozmonaut. Neskôr však pochopil, že to asi nebude také jednoduché, veď doteraz máme iba jedného slovenského kozmonauta – Ivana Bellu, a tak svoj záujem o vesmír presunul do astronómie. Čítal veľa kníh a zaujímal sa o fyziku, ale popritom aj športoval a behal s chalanmi po lese, ako každé normálne dieťa.
V súčasnosti robí vedecký výskum o vzniku asteroidov vo vesmíre, skúma kométy spolu s planétami a zároveň stráži nebo nad našimi hlavami. V prípade ohrozenia Zeme pri zrážke s väčším telesom totiž dokáže spolu s astronómami zo sveta vypočítať miesto dopadu a varovať ľudí, ak by išlo napríklad o známy asteroid, alebo sa pokúsiť pomocou špecializovanej sondy mierne odkloniť nebezpečné teleso na inú dráhu. No proste úplné sci-fi. Jeho vášeň a snaha však nezostali bez povšimnutia, dostalo sa mu veľkej pocty: „Medzinárodná astronomická únia pomenovala jeden asteroid mojím menom. Je to česť mať vo vesmíre asteroid, ktorý nesie vaše meno,“ prezrádza slovenský „strážca galaxie“.
Človek, ktorý dokáže pracovať v podmienkach, aké existovali pri vzniku vesmíru
Hľadanie odpovedí na otázky, ako napríklad „prečo existujú atómy v takej podobe ako ich poznáme, prečo držia pokope, prečo existuje vesmír s hviezdami a galaxiami?“ je poslaním RNDr. Ivana Mikuleca, PhD., pôsobiaceho v Európskej organizácii pre jadrový výskumu – CERN vo Švajčiarsku, ktorý chcel byť v detstve biológom, chemikom, astronómom a maliarom.
Dôležitou súčasťou jeho práce je hľadanie nových elementárnych častíc, ktoré ešte nepoznáme, lebo žijú len krátky okamih alebo vznikajú len pri veľmi silných zrážkach medzi inými časticami, v podmienkach, aké existovali napríklad pri vzniku vesmíru. Takéto zrážky dokáže so svojim tímom umelo uskutočniť v obrovských zariadeniach, ktoré nazývame urýchľovače častíc.
„Na prvý pohľad má naša práca malý dopad na svet a jeho fungovanie,“ skromne poznamenáva, ale zároveň si je vedomý, že skutočný prínos jeho výskumnej činnosti prinesie ovocie ďalším generáciám: „vedomosti, ktoré dnes získavame ovplyvnia až svet našich vnukov, tak ako vedomosti o elektrine, rádioaktivite a relativite získané našimi predchodcami ovplyvňujú náš dnešný svet.“
Hlasuj aj ty za najcoolerskejšieho vynálezcu v hre a svojimi hlasmi rozhodni o tom, ktorí vedci sa stanú historicky prvými členmi KLUBU AKČNÝCH HRDINOV. Hlasovanie je bezplatné a neobmedzené, trvá do 20. 10. 2015 a zúčastniť sa ho môže každý, koho vek neprekročil 30 rokov. Za tvoju pomoc môžeš získať COOL CENY! Viac informácií nájdeš na www.dikymoc.sk v sekcii TECHNOLÓGIE.
Anketu s názvom „KLUB AKČNÝCH HRDINOV – hľadá sa najcoolerskejší vynálezca v hre“ ti prináša edukačno-mentorský portál www.dikymoc.sk v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR ako priamo riadenou organizáciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
(pr)