Prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc., z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, patrí medzi významných svetových seizmologov.
Vyvíja metódy predpovedania, čo sa bude diať napríklad v husto osídlenom meste počas najbližšieho zemetrasenia. „Zemetrasení v budúcnosti menej nebude. Počet obyvateľov našej planéty sa však zvyšuje a s tým aj hustota a technologická zložitosť osídlenia. Pri nekvalitnej výstavbe sa môže zvýšiť aj jej zraniteľnosť. Počas budúcich zemetrasení musia ľudia prežiť, budovy, továrne a elektrárne nesmú byť zničené. Niet na čo čakať, treba konať. Ide o spoločnú úlohu pre seizmológov, projektantov a staviteľov," hovorí cool vedec, vďaka ktorému môžeme pokojne a bezpečne spávať.
V detstve chcel byť fyzikom a dnes stojí na čele tímu, ktorý vyvinul metódy numerického modelovania seizmického pohybu a lokálnych efektov, ktoré sú zodpovedné za najväčšie škody počas zemetrasení. Pochopiteľne, tak jeho práca nemohla zostať bez povšimnutia a na svoj tím je aj patrične hrdý: „naše metódy patria medzi najpresnejšie a najefektívnejšie na svete. Vďaka tomu nám aj vydavateľstvo Cambridge University Press navrhlo, aby sme napísali monografiu, ktorá vyšla v r. 2014,“ uzatvára profesor Moczo.
zdroj: uniba.sk
Mladá vedecká krv má na konte viac ocenení ako väčšina slovenských hudobných hviezd
Ing. Tomáš Bertók, PhD., EUR ING., z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied, je vo vedeckej obci niečo ako Taylor Swift v populárnej hudbe – mladý, talentovaný a rešpektovaný aj v radoch starších a skúsenejších. Za svoju prácu má už v pomerne mladom veku na konte viac ocenení ako väčšina slovenských hudobných hviezd a čo je najlepšie – robí to, čo miluje a túžil robiť už od detstva, kedy sníval o profesii lekára alebo vedca.
„Vo svojej práci sa venujem príprave maličkých zariadení, ktoré nám povedia niečo o zdraví človeka, ktorého pomocou nich vyšetríme. Stačí na to pár kvapiek krvi a (väčšinou) niekoľko minút, a môžeme zistiť či je človek zdravý alebo chorý. Zatiaľ ale musíme dopredu vedieť, na aké ochorenie ho chceme otestovať,“ vysvetľuje naša mladá vedecká krv. Spolu s jeho kolegami pripravili ako prví na svete takzvaný „lektínový biosenzor" s využitím zlatých nanočastíc (veľkých asi ako jedna deväťtisícina ľudského vlasu), ktorý dokáže zistiť vo vzorke už niekoľko desiatok molekúl látok, ktoré hľadajú. „Tento biosenzor sme ďalej vylepšili a dnes už ho vieme využiť na analýzu skutočných vzoriek od skutočných pacientov,“ hrdo uzatvára jedna z našich mladých vedeckých nádejí.
zdroj: http://elena.sav.sk/people/tomas-bertok-phd-student/
Hlasuj aj ty za najcoolerskejšieho vynálezcu v hre a svojimi hlasmi rozhodni o tom, ktorí vedci sa stanú historicky prvými členmi KLUBU AKČNÝCH HRDINOV. Hlasovanie je bezplatné a neobmedzené, trvá do 20. 10. 2015 a zúčastniť sa ho môže každý, koho vek neprekročil 30 rokov. Za tvoju pomoc môžeš získať COOL CENY! Viac informácií nájdeš na www.dikymoc.sk v sekcii TECHNOLÓGIE.
Anketu s názvom „KLUB AKČNÝCH HRDINOV – hľadá sa najcoolerskejší vynálezca v hre“ ti prináša edukačno-mentorský portál www.dikymoc.sk v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR ako priamo riadenou organizáciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
(pr)