Väčšina Slovákov za najjednoduchšiu cestu, ako prísť k finančným prostriedkom, stále považuje pôžičku od rodinných príslušníkov. Až 25 % Slovákov si najčastejšie požičiava práve týmto spôsobom. Ak to nie je možné, na rad prichádzajú banky a nebankoví poskytovatelia úverov. Podiel nebankových pôžičiek z celkového počtu úverov na Slovensku dosahuje takmer 8 %. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu spoločnosti Kruk realizovanom v minulom roku.
Najväčšou výhodou nebankových pôžičiek je rýchlosť ich vybavenia. Nie je zriedkavé, že peniaze prídu na účet do niekoľkých minút. Toto pozitívum v spojení s faktom, že pri nich odpadá povinnosť dokladovať príjem, znamená pre klientov často najdostupnejší zdroj financií. Tieto a iné benefity často dorovnajú nevýhodu vyšších úrokov a RPMN v porovnaní s bankovými produktami. Rozdiely v úrokoch a výške RPMN rôznych finančných inštitúcií sú dané tým, že banky aj nebankové spoločnosti si tieto hodnoty, ako aj podmienky poskytovania úverov, stále určujú sami. Štát určuje len najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Požičiavame si na elektroniku a automobily
Ako vyplýva z februárového prieskumu, v súčasnosti viac ako polovica Slovákov (51 %) spláca nejaký úver. Priemerná zadlženosť Slovákov v rámci spotrebných úverov je však pritom pomerne nízka. Muži v priemere dlhujú okolo 1 180 eur, zatiaľ čo ženy necelých 900 eur. Ešte nedávno spotrebiteľské úvery tvorili viac ako polovicu pôžičiek na Slovensku. Najčastejšie slúžili na okamžitý nákup vybavenia domácností bielym tovarom a elektronikou (48 %) a na nákup automobilov (41 %). Dnes, pri historicky najnižších úrokoch hypoték, si väčšina ľudí berie úver práve s cieľom zaobstarania bývania. Platí to aj napriek novým opatreniam, ktorými NBS sprísňuje ich poskytovanie. Ide napríklad o zavedenie tzv. stres testov, o úpravu podielu LTV na úroveň 40 % či zavedenie povinnej rezervy 5 % z disponibilného príjmu, ktorá sa má postupne zvyšovať až na 20 %.
Nemalé percento ľudí sa snaží formou pôžičiek preklenúť tiesnivú finančnú situáciu či inú pôžičku. Takíto klienti si radšej zvolia úver v podobe nebankovej pôžičky. Zásluhu má na tom jednoduchý a rýchly spôsob vybavenia a predovšetkým anonymita. Všeobecne platí, že pri menších sumách do 5000 € spotrebiteľ skôr siahne po nebankovom produkte s kratšou dobou splácania, naopak pri väčších záväzkoch ako hypotéka požiada o úver v banke.
Na čo si dať pozor?
Za posledné dva roky sa sprísnili opatrenia proti neserióznym a podvodníckym nebankovkám natoľko, že z počtu okolo 250 spred dvoch rokov kleslo toto číslo na približne 30 licencovaných nebankových subjektov. Napriek sprísneniam zo strany NBS je však aj nelicencovaných poskytovateľov pôžičiek stále veľa. Sú to nielen nebankové spoločnosti, ale aj jednotlivci, ktorí nelegálne poskytujú úvery. Pri podozrení na úžernícke úroky sa spotrebiteľ môže obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá dohliada na dodržiavanie zákona o spotrebiteľských úveroch. Na tzv. zlé dlhy každý rok doplatí nejeden spotrebiteľ s nízkou finančnou gramotnosťou. Rizikovou skupinou sú najmä dôchodcovia a nízkopríjmové skupiny, ktoré často vykrývajú úver úverom. Pri ich neschopnosti splácať potom nie je výnimkou ani zahájenie exekučného konania. Mnohí neuvážene využívajú aj kreditné karty či povolené prečerpanie, pri ktorých si neuvedomujú, že ide tiež o pôžičky. Pomôcť môže včasné spamätanie sa z dlhovej špirály a využitie možnosti refinancovať svoje úvery.
Ani tí zdatnejší vo financiách však niekedy neodolajú dobrému marketingu bánk či neserióznych nebankových spoločností sľubujúcich vrátenie stoviek eur, odpustenie splátok či podozrivo nízke úroky. Pri nich si už tradične treba niekoľkokrát preveriť výšky jednotlivých poplatkov, ktoré sú dobre skryté predovšetkým pri tých najlákavejších ponukách.
(pr)