Moskva už začala tvrdo pracovať na získaní vplyvu v Strednej Ázii, aby tak dala Gazpromu prepotrebný čas. Firma nutne potrebuje nové a rýchlo prístupné ložiská, aby získala dostatok financií na sprístupnenie ložísk na ruskom severe. Problémom však je, že ruský gigant nastúpil ofenzívu v krajinách bývalého ZSSR v čase, keď Washington zvyšuje svoje úsilie vytvoriť vlastný koridor pre zemný plyn do Európy, čo vyvoláva napätie medzi bývalými nepriateľmi z obdobia studenej vojny.
Tlak Gazpromu
Američanov zvlášť rozladila návšteva šéfa Gazpromu Alexeja Millera v Gruzínsku minulý mesiac. Miller totiž Tbilisi žiadal, aby presunula transport zemného plynu z ložiska Šah Deníz v susednom Azerbajdžane z Američanmi plánovaného plynovodu cez Gruzínsko a Turecko na plynovod Blue Stream, ktorý Rusi postavili popod Čierne more do Turecka. Plynovod je v súčasnosti nevyužitý, pretože Turecko v marci zastavilo dovoz plynu cez túto trasu kvôli, ako uviedlo, vysokým cenám a nízkemu dopytu. Ak by to Gruzínsko urobilo, ohrozilo by plány USA obmedziť tunajší monopol Gazpromu. Tbilisi síce podpísalo s USA dohodu o Šah Deníz, Gazprom, ktorý je kľúčovým dodávateľom tejto suroviny do Gruzínska, však môže vyvinúť na krajinu s platobnými problémami enormný tlak. Ako uviedli The Moscow Times, nie je vylúčené, že A. Miller by mohol celú krajinu odpojiť od dodávok plynu. Washington vyvádza z miery aj ďalší krok ruského monopolu. Ako uviedol Steven Mann, veľvyslanec USA pre Kaspickú oblasť, Gazprom presvedčil turkménskeho prezidenta Saparmurata Nijazova predať veľké zásoby zemného plynu za nízku cenu. Na základe 25-ročnej dohody medzi Turkménskom a Gazpromom ruská firma bude krajine platiť 44 USD za 1 000 kubických metrov plynu, ale iba polovicu z tohto množstva v hotovosti a zvyšok v naturáliách, ktorých reálna hodnota však nedosahuje 22, ale iba 7 USD. Celková hodnota 1 000 kubických metrov plynu tak bude omnoho nižšia než 53 USD, čo je cena, akú ponúklo Nijazovovi západné konzorcium pred tromi rokmi v prípade alternatívneho projektu plynovodu.
Otázka prežitia
Podľa analytikov je však krok Gazpromu, aj keď pre Američanov nevýhodný, šancou pre ruskú firmu udržať sa nad vodou a dodržať kontrakty v Európe, ktoré sú rozhodujúce pre jej príjmy. Ako uviedla agentúra Reuters, tento rok počíta spoločnosť s rekordnými tržbami
za vývoz plynu, a to na úrovni 15 mld. USD, k čomu prispeli súčasné vysoké ceny a rast objemu exportu. Do budúcnosti však analytici očakávajú, že produkcia Gazpromu na jeho vlastných poliach bude klesať a spoločnosť nevyhnutne bude potrebovať zdroje na finančne náročné projekty v Barentsovom mori a na polostrove Jamal. Lacný turkménsky plyn dá Gazpromu dostatok času. Bez neho by podľa analytickej spoločnosti Brunswick UBS firma nedokázala v budúcich rokoch plniť všetky záväzky na dodávky plynu. Podľa analytikov problémom Gazpromu je neodhadnutie vlastných schopností a môže sa stať, že mnohé kontrakty nebude spoločnosť schopná zrealizovať. Projektov, ktoré neboli pre Gazprom najšťastnejšie, je viac. Plynovod Jamal do Poľska je dokončený iba čiastočne, pretože Varšava sa rozhodla diverzifikovať zdroje a už spomínaný Blue Stream je prázdny, keď tesne po dokončení Ankara zistila, že na nákup ďalšieho plynu má málo peňazí. Do toho vstupuje projekt Šah Deníz firiem British Petroleum a Statoil, ktorý, ak by sa realizoval, bude posledným klincom do rakvy Blue Stream.
Záchranou Baltik a Irán
Gazprom však ide ďalej a expanduje prakticky do celého sveta. Súčasným projektom č. 1 je Severoeurópsky projekt, 3 000 km dlhý plynovod popod Baltské more do Nemecka, ďalej cez západnú Európu, popod Severné more až do Veľkej Británie, s vedľajšími napojeniami na Škandináviu. Hodnota projektu sa odhaduje na 5,7 mld. USD. Zdá sa, že EÚ bude napriek snahe o diverzifikáciu nútená Gazpromu ustúpiť, keďže jej druhý kľúčový zásobovateľ Nórsko nepokračuje vo vlastných projektoch tak, ako očakávala. Okrem Európy rozhodila spoločnosť siete aj v Iráne, kde s francúzskou firmou Total a malajzijskou Petronas podpísala dohodu o druhej a tretej etape prác na jednom z najväčších polí na svete Južný Pars. V Iráne začala pracovať aj dcérska firma Gazpromu Stroitransgaz, ktorá plánuje svoj plynovod potiahnuť až do Indie. Tým opäť Gazprom zasiahol do plánov USA, ktoré dúfajú, že v Indii bude raz končiť ich plynovod cez Afganistan.
Plány Gazpromu sú teda ohromné, otázne je, či ich dokáže aj zrealizovať. Ekonómovia sa totiž obávajú, že príliš veľké "sústo" môže pri výraznejšom poklese cien plynu znamenať aj pád v dôsledku prehnanej expanzie.
Najväčšie projekty Gazpromu vo svete
Plynovod Blue Stream popod Čierne more - 3 mld. USDSprístupnenie ložísk na Jamale - 65 mld. USD (odhad)
Plynovod Jamal do Poľska - doteraz 18 mld. USD
Severoeurópsky projekt - 5,7 mld. USD (odhad)
Výstavba čínskeho plynovodu (v konzorciu) - 18 mld. USD
Dcérska spoločnosť Stroitrangas realizuje plynovod v Iráne s možnosťou potiahnutia až do Indie
Rozvoj najväčších iránskych ložísk v Južnom Parse
Zdroj: The Moscow Times