Prepojenie Bratislavy a Košíc južným rýchlostným cestným ťahom je o krok bližšie k uskutočneniu. Ministerstvo životného prostredia po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie dalo zelenú tunelovej variante prekonania horského priechodu Soroška v Národnom parku Slovenský kras. Výrazne posunúť jeho výstavbu môže nová vláda, ktorej koaličný partner, strana Most-Híd, sa k urýchleniu južnej trasy hlási.
Aj biokoridory
"V súčasnosti začíname prípravu územného konania. Vybudovanie tunela je však podmienené splnením množstva podmienok najmä vo vzťahu k ochrane prírody, a preto môže byť táto fáza náročná a dlhá," upozorňuje Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS). Investor bude musieť napríklad zabezpečiť biokoridory pre zver, ale i prieskum jaskynných systémov, na ktoré je územie bohaté. Sorošku, ktorá je považovaná za najkritickejší dopravný uzol na štyristo kilometrovej južnej spojnici medzi východom a západom krajiny, by mala preťať viac ako štyri a pol kilometra dlhá tunelová rúra.
" Ide o najšetrnejšie z možných riešení v citlivom prírodnom prostredí," tvrdí ochrana prírody. Plány na tunel existujú od začiatku deväťdesiatych rokov. Pre nedostatok financií a politickej vôle sa však doteraz nerealizovali. Pôvodne sa uvažovalo okrem tunela aj o rozšírení jestvujúcej komunikácie, čo sa zamietlo ako neekologické. Tunel za viac ako tristotridsať miliónov eur by sa mal začať budovať o tri roky a hotový by mal byť do siedmich rokov. Ako sa bude vyše tridsaťkilometrový úsek rýchlostnej komunikácie R2, od Gombaseku v okrese Rožňava po Včeláre v okrese Košice vidiek, financovať, nie je zatiaľ jasné.
Najskôr tunel
"Zo zásobníka projektov na eurofondy vypadol, mal by byť teda platený zo štátneho rozpočtu. Nevylučujem, že nová vláda bude mať iné priority a rozhodne inak," dodáva Jánošík. Béla Bugár, predseda strany Most-Híd, sa vyjadril, že jeho nominanti vo vláde budú presadzovať urýchlenú výstavbu rýchlostných komunikácií južným Slovenskom. Ako to chcú dosiahnuť a ktoré úseky mienia favorizovať, sa nepodarilo zistiť. Investičné náklady na celý úsek sa odhadujú takmer na päťstopäťdesiat miliónov eur. Prvý sa začne raziť tunel, pričom sa uvažuje o jeho napojení už v polovičnom profile na jestvujúce komunikácie.
Alexander Buzinkay