Od roku 1993 do minulého roka sa počet bankrotov nemeckých firiem zdvojnásobil z 15 148 na 36 843. Napriek tomu by sa výška otvorených pohľadávok v tomto roku mala znížiť z vlaňajších 22,8 na 21,0 miliardy eur, v prepočte zo 4,6 bilióna na 785 miliárd korún.
Bankrot pritom nemá jednu príčinu, ale vedie k nemu celý rad faktorov. Vyplýva to zo štúdie úverovej poisťovne Euler Hermes Kreditversicherung a Zentra pre platobnú neschopnosť a sanáciu Univerzity Mannheim (ZIS), na ktorej sa zúčastnilo 125 popredných nemeckých správcov konkurznej podstaty. Tí sa v súčasnosti zaoberajú zhruba 19-tisíc prípadmi platobnej neschopnosti firiem.
Zlyhanie a strach
Štúdia zistila, že drvivá väčšina správcov považuje za hlavé príčiny bankrotu absenciu účtovnej kontroly, slabé finančné zabezpečenie a nedostatočnú pozornosť voči zadlženosti firmy.
No nielen nedostatky v riadení firmy prispievajú k jej bankrotu. Vyše polovice opýtaných správcov považuje za jednu z príčin autoritatívne a skostnatené vedenie, slabú transparentnosť a komunikáciu.
Spoločnosti často zameškajú šancu na sanáciu. Väčšina správcov poukazuje na to, že žiadosti o otvorenie konkurzného konania spravidla prichádzajú neskoro. Až 96 percent je presvedčených, že pri včasnom podaní žiadosti by mali firmy oveľa väčšiu šancu na záchranu.
Dôvod je predovšetkým psychologickej povahy. Väčšina podnikateľov potláča myšlienky na vážnosť situácie a reaguje podľa hesla "nejako to už len zvládneme". Podľa drvivej väčšiny správcov je príčinou najmä strach z toho, že sa znemožnia v očiach známych aj brandže. Mnohí sú totiž presvedčení, že konkurz automaticky povedie k zániku ich firmy, hovorí predstaviteľ ZIS Georg Bitter. No opak je pravda, cieľom konkurzného konania by mala byť v prvom rade sanácia.
Sanácia verzus veriteľ
Na druhej strane k nepriaznivej situácii prispievajú aj samotní správcovia konkurznej podstaty. Podľa denníka Handelsblatt by aj v prípade bankrotu bolo možné v Nemecku zachrániť oveľa viac pracovných miest a firiem.
Predpokladom je však lepšie riadenie spoločnosti v konkurze, ktoré zabezpečuje súdom určený správca. Väčšina z nich totiž pracuje najmä na uspokojení nárokov veriteľov.
Kameňom úrazu je otázka, či sa v praxi správne uplatňuje zákon spred šiestich rokov. Ten uprednostňuje zachovanie spoločnosti pred jej likvidáciou v prospech veriteľov. No "neprofesionálna konkurzná správa vo veľkom ničí pracovné miesta a majetkové hodnoty," tvrdí pre Handelsblatt Hans Haarmeyer, profesor ekonomického práva na Vysokej odbornej škole Koblenz.
Prax však vyzerá inak. Správca konkurznej podstaty Ottmar Herrmann si myslí, že oveľa jednoduchšie je firmu zatvoriť: "Správca nepodstupuje žiadne nové riziká."
Zároveň uznáva, že zachrániť je možné najviac 20 až 30 percent prípadov, iba ak správca nájde kupca.