Prípadné zavedenie dane z cukru by malo iba minimálny vplyv na obezitu obyvateľstva. Naopak, viaceré štúdie potvrdzujú, že by nepriaznivo zasiahlo najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a navyše by mohlo viesť k nárastu množstva cezhraničných nákupov do susedných krajín.
Zaujímavé informácie priniesla analýza inštitútu INESS s názvom Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu, kde skúma vzťah medzi obezitou, spotrebou cukru a sladených nápojov a aj samotné dosahy možnej dane. Z dostupných dát vyplýva, že cukor ako taký sa na celkovom kalorickom príjme ľudí podieľa len približne desatinou. Teoreticky očakávaný efekt pri jeho zdanení by tak mal na celkovú kalorickú bilanciu, ktorá je pre mieru obezity kľúčová, iba mizivý vplyv.
Za obezitu Slovákov vraj môže nadmerné pitie sladených nápojov. Trendy však ukazujú niečo iné. Medzi rokmi 2010 a 2022 poklesla spotreba ochutených a prisládzaných nápojov o 33 percent, pričom v tom istom období stúpla spotreba tých neochutených a nesladených o 51,5 percenta. To znamená, že Slováci aj sami vedia, čo je pre ich zdravie a postavy lepšie, a nepotrebujú, aby im to vysvetľovala vláda cez dane. Témou by tak nemusel byť iba a práve cukor, ale obezita ako taká. Na Slovensku totiž už roky máme rozbehnutý program na boj proti obezite, ktorý je však len formalitou a sotva kto vôbec tuší, o čo v ňom ide.
Účinnosť dane z cukru v boji proti obezite je sporná aj z hľadiska medzinárodných skúseností. Dánsko takúto daň malo a po niekoľkých rokoch ju aj zrušilo. Dáni sa skladkostiam a sladeným nápojom nezačali vyhýbať, ale, naopak, začali si ich chodiť kupovať do Nemecka.
Podobne by to mohlo dopadnúť aj u nás. Susedia z Česka a Rakúska daň z cukru nemajú a je veľmi pravdepodobné, že Slováci by postupovali rovnako ako Dáni. Okrem toho je tu aj iný fakt – Maďarsko takúto daň má, ale spotreba cukru u našich južných susedov je vyššia ako u nás. Najbizarnejší prípad „účinku“ dane z cukru predstavuje Mexiko, kde po jej zavedení dokonca sledovaná obezita obyvateľstva stúpla.
INESS poukazuje vo svojej analýze aj na ďalší zaujímavý fakt. Daň z cukru by pre niektoré skupiny obyvateľov bola regresívnou daňou, čiže by paradoxne zaťažila chudobnejšiu časť ľudí, prevažne žien s nižším vzdelaním a príjmom. Na toto asi štát pri naháňačke za peniazmi nemyslí
Zavádzanie nových daní je obľúbenou zábavou mnohých vlád. Vždy je fascinujúce sledovať, ako brilantne a vznešene dokáže štát zavádzanie nových daní zdôvodniť. V tomto umení štáty vynikajú. Keď však dôjde v diskusii napríklad na rušenie niektorých daní, argumentačné umenie štátu sa spravidla vyparí ako para nad hrncom.
Autorka je predsedníčka Výboru PKS pre životné prostredie