Svetový šampionát nám nastavil zrkadlo. Nielen v tom, na čo máme, ale aj kde sa momentálne nachádza slovenský hokej. Nedopadli sme dobre ani na olympiáde a ani teraz na majstrovstvách sveta. Určite sme išli s väčšími ambíciami, ale tie ostatné reprezentácie majú väčšiu možnosť povolať kvalitnejších hráčov, a teda zobrať len tých najlepších, prípadne tie najvhodnejšie typy.
Chýbajú nám hviezdy
To, čo sme uhrali, keď to porovnávame s výkonnosťou, tak je to objektívne. Nemohli sme s toľkými mladými hráčmi v tíme pomýšľať na to, že môžeme priniesť medailu, aj keď niekedy sa to dá, ale je to skôr dielo náhody. Na druhej strane šampionát sa konal v nadväznosti na olympiádu. Veľa hráčov nebolo v úplnej top forme a nemali sme možnosť vybrať si z toľkých hráčov ako ostatné tímy. Veľkým pozitívom pre mňa bolo zapracovanie mladých hráčov, ale zase – ešte len zbierajú skúsenosti a nie sú takými ťahúňmi. Určite nám chýba generácia hráčov, ktorá by splnila kvalitu, akú predstavujú Marián Hossa, Marián Gáborík či Zdeno Chára a chalani, ktorí by mohli v reprezentácii niečo odohrať. Je tam diera, ktorú cítiť. A to je problém, ktorý iné reprezentácie viac-menej nemajú. Preto aj Francúzi, Nóri či Švajčiari dokážu zahrať také zápasy s favoritmi, ktoré nie sú dopredu rozhodnuté. Našim chalanom sa nedá uprieť snaha a bojovnosť, ale herná vyspelosť tam ešte chýba.
Ešte to potrvá
Aj turnaj, akým sú majstrovstvá sveta, má istý nádych a atmosféru, čo vplýva na mentalitu hráčov a nie je jednoduché sa s tým vyrovnať. Pretože to nie je ako nejaký turnaj v Bratislave, šampionát sleduje celý národ a sústredia sa naň oči všetkých fanúšikov, takže vyrovnať sa s tým, a ešte popritom predviesť kvalitné výkony nie je určite jednoduché. Bude trvať ešte niekoľko rokov, kým nazbierajú skúsenosti. Či už je to Tomáš Tatar, Martin Marinčin, Richard Pánik, alebo Martin Réway, ešte to nejaký čas potrvá. Ale je dobré, že sme našli aj hráčov, ktorí majú talent a potenciál ho rozvíjať. Zrkadlom a ukazovateľom však bude čas. Veľa tímov prešlo nejakou generačnou výmenou a v tej našej reprezentácii momentálne prebieha. Nie je to jednoduché ani pre trénerov, ale keď sa tí hráči vypracujú, môžu byť ťahúňmi.
Len jedna istota
Summa summarum: Žiadna veľká tragédia sa nestala, aj keď sme odohrali zápasy, ktoré sme mali vyhrať. To bola však daň za neskúsenosť. Boli zápasy, keď sme predviedli dobrý výkon, ale moderný hokej rozhodujú detaily. Celkovo sme mali len jednu istotu a tou bol Ján Laco v bráne, ktorý potvrdil svoju vysokú kvalitu a vďaka nemu sme radi, že môžeme byť v elitnej kategórii aj budúci rok. Pozitívum sú mladí hráči, aj keď nič nadštandardné nepredviedli. Možno len okrem niekoľkých momentov, ale to je na takýto turnaj málo. Neskláňal by som však hlavu dolu do budúcnosti. V ďalších rokoch budeme mať možnosť postaviť svoj tím z mladších hráčov, ktorí už budú skúsenejší.