Po zachraňovaní nemocníc sme sa dopracovali k zachraňovaniu štátnej zdravotnej poisťovne. Déja vu? Vrátili sme sa do čias na prelome tisícročí, keď zdravotné poisťovne nedokázali platiť poskytovateľom, ktorým následne hrozila druhotná platobná neschopnosť. Ročný deficit VšZP sa blížil k šiestim miliardám korún. Až mnohomiliardové oddlženie celého systému cez Veriteľ, a. s., na začiatku druhej Dzurindovej vlády situáciu stabilizovalo.
No nie nadlho. Už v roku 2007 sa prvá Ficova vláda snažila zmeniť (vtedy ešte dve) štátne poisťovne späť z akciovky na verejnoprávnu poisťovňu a zneprehľadniť tak ich financie. Vedeli prečo. Na jar 2009 totiž už mnohí lekári hlásili, že VšZP mešká s platbami 10 – 20 dní. Rezerva hotovosti štátnej poisťovne v tých časoch stačila na jediný deň prevádzky. V roku 2010 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že „VšZP si dlhodobo neplní obchodno-finančný plán“.
Poisťovňa prežívala vďaka pomoci štátu. Spoločná zdravotná poisťovňa (od roku 2010 zlúčená s VšZP) dostala v rokoch 2004 – 2005 zhruba 80 miliónov eur, zhruba 23 miliónov v roku 2006 a už zlúčená VšZP dostala v roku 2010 vyše 65 miliónov eur a zlúčením získala aj imanie SZP zhruba 30 miliónov eur.
Opäť to dlho nevydržalo. V roku 2016 prichádza odhalenie viac ako stomiliónovej straty a ozdravný plán. Silný rast miezd a zamestnanosti v ekonomike vtedy pomohol cez vyššie odvody udržať poisťovňu nad vodou. No tieto časy pominuli a situácia je opäť kritická.
Mení sa len to, že suma pomoci rokmi stúpa. Poisťovňa podľa všetkého dostane pomoc takmer 200 miliónov eur, hoci vláda verejnosť presviedčala, že to bude len sto miliónov (a pandemický výpadok príjmov všetkých troch poisťovní dosahuje spolu len 160 miliónov eur).
Opäť počúvame, že teraz je to iné. Už žiadna korupcia, naopak, budú sa štartovať procesy, čistiť, optimalizovať, štátna poisťovňa odteraz bude fungovať ako hodinky, až naveky. Kto chce, uverí. Ja mám iný návrh. Načo štát stovkami miliónov sanuje inštitúciu, ktorá za poslednú dekádu stratila viac ako pol milióna poistencov, a tým aj nemalú časť svojej hodnoty? Využitie VšZP na vykonávanie štátnej zdravotnej politiky je mýtus, poisťovňa sa v prvom rade snaží podpísať zmluvy s poskytovateľmi a prežiť, nie vykonávať nejakú politiku neustále sa meniacich ministrov. Možno by bolo načase baviť sa o tom, či by nebolo jednoduchšie túto poisťovňu rozdeliť a predať. Štát by nemusel stále vyťahovať peňaženku, naopak, získal by pravdepodobne niekoľko miliárd eur, ktoré môže použiť v zdravotníctve lepšie a konečne by sme tu mali trh so štyrmi podobne veľkými, konkurujúcimi a zdravými poisťovňami.
Činnosť INESS podporila aj poisťovňa Dôvera.