Slovan v KHL možno poteší oko domáceho diváka, ktorý chce vidieť naživo hviezdy (nie slovanistické) z bohatých klubov KHL). Ale pre slovenský hokej ako taký nie je žiadnym prínosom.
Pokiaľ hodnotíme posledné MS a najmä pozeráme sa na tie ďalšie u nás, je zrejmé, že má zmysel budovať a spevňovať našu ligu. Tak ako je fajn, že sme „pribrali“ dva maďarské kluby, ktoré si to poriadne mastne zaplatili (a my tie peniaze naozaj potrebujeme), tak by bolo správne a logické opätovne otvoriť otázku vzniku „federálnej“ ligy. A tlačiť na to koľko sa len dá.
Lenže – a to je jasné ako facka – takáto svadba nie je možná bez Slovanu. Jednoducho je to nereálne. Bodka.
Skúste si to len predstaviť. Kometa Brno versus Slovan. Třinec versus Slovan. Sparta versus Slovan ... alebo taká Budapešť versus Slovan. A všetky slovenské kluby versus Slovan. Cítite to? To by boli súboje. To by sa revalo na štadiónoch. To by sa chodilo na hokej. O čo je to (bolo by) iné, ako keď sa na ľade v Bratislave preháňajú hokejisti vo farbách klubov z Pekingu, Helsínk, alebo Vladivostoku, či Nižnekamsku. A ktoré majú navyše spravidla jeden a viac krát násobne vyššie rozpočty.
Častý argument, ktorý počúvam už roky a ktorý ospravedlňuje účinkovania Slovana v KHL je kultúrnosť prostredia. Pri návrate Slovana do domácej ligy by sa vraj opätovne vynorili známe pokriky „ŠK Slooovaaan – sku....á Bratislava“ a podobne. Čo už? To je asi pravda, ale to má byť argument? To nemôže byť argument.
Jeho autori totiž zabúdajú na fakt, že presne tí, čo by toto asi vykrikovali, by išli na zápas svojich proti Slovanu aj zo zlomenou nohou, alebo v horúčke. Šli by, pretože by ten Slovan jednoducho chceli poraziť. A šli by aj na Spartu, Třinec, alebo Brno. A pôjdu aj na Miškovec a Budapešť. Vyklepať Maďarov? Čo je lepšie na príjemný víkend?
Akokoľvek to ohýbame zo všetkých strán, je úplne zrejmé, že v skutočnosti je sen o federálnej lige (a možno aj dlhodobo okorenenej prítomnosťou maďarských klubov) naším životným snom. My ho potrebujeme zažiť a my ho potrebujeme pretaviť do reality. Pre náš hokej a jeho budúcnosť má toto najväčší zmysel.
Návrat Slovana do našej ligy by priniesol oveľa viac peňazí a oveľa viac emócií. Navyše by sa stal pákou na českú ligu, ktorá už tiež pomaly potrebuje okoreniť – nie že nie. A kopa peňazí a emócií by sa ešte zväčšila.
Takže je to jasné – Češi používajú slovíčko „nabíledni“.
Ak je prvým a zjavne najmä finančne motivovaným krokom ku oživeniu našej ligy otvorenie brány pre Miškovec a Budapešť, tak tým skutočne kľúčovým krokom by bol návrat Slovanu Bratislava. A následné ostré rokovania o spojení českej a slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. To by bola skutočná hokejová bomba. A to my naozaj a veľmi akútne potrebujeme.
Autor je riaditeľ PR agentúry Dynamic Relations 2000.