18.08.2004, 00:00
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať.

Osobná prekážka v práci
Zamestnankyňa mala naplánované čerpanie dovolenky na dni od 8. 9. do 19. 9. 2004. Zamestnávateľ jej povolil čerpanie dovolenky od 5. 9. 2004 do 19. 9. 2004. V čase čerpania dovolenky vznikla dôležitá osobná prekážka v práci -- úmrtie rodinného príslušníka -- otca, na ktorého pohrebe sa zúčastnila dňa 10. 9. 2004. Prerušuje sa v zmysle Zákonníka práce dovolenka z dôvodu uvedenej dôležitej osobnej prekážky v práci a aké z toho vyplývajú právne dôsledky?
-- Nastolený právny problém bude potrebné riešiť príslušnými ustanoveniami § 100 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v platnom znení. Aby sme stanovili odpoveď na otázku prerušenia dovolenky v dôsledku osobnej prekážky v práci na strane zamestnanca, je potrebné uviesť čosi o dovolenke ako takej, o jej čerpaní a dĺžke trvania, ako aj o prerušení jej trvania. Zamestnancovi vzniká teda všeobecne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, dovolenku za odpracované dni a na dodatkovú dovolenku. Nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, vzniká zamestnancovi, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok. Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne naň nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne; vo výmere najmenej piatich týždňov patrí len zamestnancom, ktorí do konca kalendárneho roka dovŕšia aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učiteľov materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, majstrov odbornej výchovy a vychovávateľov, je osem týždňov v kalendárnom roku. Týždňom dovolenky je sedem za sebou nasledujúcich dní.
Zamestnávateľ
Pokiaľ ide o čerpanie dovolenky, určuje ho zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ktoré však nesmie byť vo všeobecnosti viac ako dva týždne. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Hoci v našom prípade povolil zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca čerpanie dovolenky v časovom období, ktoré si zamestnanec sám určil, je potrebné pripomenúť, že zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď zamestnanec vykonáva základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu, civilnú službu keď je uznaný za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, a na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. V prípade ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca, môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že medzi oprávnenia zamestnávateľa nepatrí určovanie dovolenky, ak by sa jej čerpanie malo uskutočniť v čase osobných prekážok v práci na strane zamestnanca.
Náhrada mzdy
Podľa § 141 odsek 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb a pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb. Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.
Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Je teda zrejmé, že sa na zamestnanca v našom prípade vzťahuje povinnosť bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi, že vznikla u neho dôležitá osobná prekážka v práci konkrétne úmrtie otca, z čoho mu vyplýva nárok na deň pracovného voľna s náhradou mzdy v čase účasti na pohrebe a prípadne dva dni, pokiaľ aj pohreb obstarával. Bez zbytočného odkladu je pritom termín, ktorý sa tu viaže na okamih získania vedomosti o vzniku menovanej osobnej prekážky. Situácia je však určená aj ďalšou skutočnosťou, ktorou je prekrývanie nároku na pracovné voľno s náhradou mzdy a nároku na povolené čerpanie dovolenky.
Výkon práce
Podľa Zákonníka práce sa ako výkon práce posudzuje čas, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci s výnimkou času pracovného voľna poskytnutého na žiadosť zamestnanca, ak sa vopred dohodlo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý bola práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy. Za výkon práce sa rovnako posudzuje čas čerpania dovolenky. Na účely dovolenky sa však ako výkon práce neposudzuje čas výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby namiesto tejto služby a čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, ak sa neuvádzajú v tomto zákone.
Úmrtie rodinného príslušníka a s ním spojený nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy je priamo uvedené v zákone ako dôležitá osobná prekážka v práci na strane zamestnanca. Výkladom a contrario dospejeme k tomu, že pre účely dovolenky je potrebné považovať túto dôležitú osobnú prekážku za výkon práce, inými slovami nie je možné substituovať nárok na pracovné voľno dovolenkou, ktorá zamestnancovi prislúcha za odpracované dni, a je teda nárokom zamestnanca, ktorý nesúvisí s jeho iným nárokom na pracovné voľno z dôvodu úmrtia člena rodiny.
Po bezodkladnom preukázaní vzniku dôležitej osobnej prekážky v práci na strane zamestnanca svojmu zamestnávateľovi, by sa v konečnom dôsledku malo počítať celkové čerpanie dovolenky znížené o počet dní (jeden alebo dva) trvania prekážky v práci. Keďže zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku a rovnaká náhrada mzdy aj za ex post poskytnuté pracovné voľno, nie je tým rozdielu medzi náhradou, ktorá by mu patrila za vyčerpanie dovolenky v rozsahu, aký mal vopred určený a schválený.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/poradensky-servis, menuAlias = poradensky-servis, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
20. máj 2024 22:09