Dôležitý je každý dobre prežitý deň

Patrí medzi zamestnancov, ktorí v skupine J&T pracujú najdlhšie. Nastúpila ešte v roku 1996, v čase, keď firmu tvorilo len zhruba desať ľudí a sídlila v prenajatom rodinnom dome na bratislavskej Kolibe. Dnes je riaditeľkou pobočky J&T Banky na Slovensku a šéfuje päťdesiatke ľudí. Monika Céreová.

Oslovila ju dynamika práce
Absolvovala Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Po ukončení štúdia sa, ako hovorí, ešte len profesionálne hľadala. Dôležitý životný medzník prišiel asi po dvoch rokoch. Menila zamestnanie a rozhodovala sa medzi viacerými možnosťami. Váhala, či ísť do neznámej firmy, ktorou vtedy bola J&T, alebo si zvoliť prácu v zahraničnom zastúpení s určitou hierarchiou, vybudovaným zázemím.
"Dostala som radu, že ak sa neviem rozhodnúť, mám si spísať klady a zápory jednotlivých alternatív. Dnes viem, že som sa na základe tohto postupu rozhodla správne, keďže som vo firme už jedenásty rok," hovorí.
Už na pohovore si s budúcimi nadriadenými padli do nôty - komunikačne i pracovne. Zároveň ju lákala možnosť pracovať vo finančnej oblasti. "Začínala som s tým, že vyskúšam a potom uvidím. Netušila som, že zostanem také dlhé obdobie," spomína.
Oslovila ju dynamika práce, život v neustálej zmene, a pritom priateľská a príjemná atmosféra. Keďže boli malý kolektív, každú jeho člen mal široký záber aktivít.
Spísanie plusov a mínusov využíva pri kľúčových rozhodnutiach naďalej. Ak sa jej aj napriek tomu zdá problém neriešiteľný, rozhodovanie odloží na nasledujúci deň či ďalšie dni. "Snažím sa pozrieť na veci s čistou, chladnou hlavou. S veľkou pravdepodobnosťou uvidím situáciu inak," vysvetľuje.
A keď sa už človek rozhodne, nemal by podľa nej spätne znova analyzovať svoje konanie, pochybovať o ňom.

Muži to majú v biznise ľahšie
Aj na základe vlastných skúsenosti potvrdzuje, že ženy do svojho konania viac ako muži zapájajú emócie. Všetko okolo seba prežívajú intenzívnejšie. "Na jednej strane by som to chcela čo najviac odbúrať, na druhej si uvedomujem, že by to nebolo asi nebolo dobré, že to môže byť aj určitá výhoda," uvažuje.
Silnou stránkou nežnejšieho pohlavia je podľa nej empatia. Ženskosť sa tiež prejavuje v spôsobe komunikácie.
Je na jej pozícii výhodou byť ženou, napríklad pri rokovaniach s partnermi? "To je ťažká otázka. Určite som však medzi dominujúcimi mužmi neprehliadnuteľná," smeje sa.
No ako pokračuje, ženy, ak sa majú v kariére vyrovnať mužom, musia pracovať oveľa tvrdšie. Dôvodom sú podľa nej asi vžité predsudky, že vedúce posty patria silnejšiemu pohlaviu. Pri svojom profesionálnom živote sa však nestretla s nejakým povyšovaním, naopak, párkrát si ju uctili kyticou kvetov.
Ako dopĺňa, komunikáciu sa snaží držať na rovnakej profesionálnej úrovni, či sa rozpráva s mužmi alebo so ženami.

Priestor najmä pre mladých
Vo firme, ako hovorí, patrí medzi tých skôr narodených. "Prijímame väčšinou aj oveľa mladších ľudí," dopĺňa. Hľadajú dynamiku, schopnosť zvládať stres, pracovné nasadenie, potenciál prispôsobiť sa existujúcej firemnej kultúre. Nedostatkom starších uchádzačov sú ich vžité stereotypy, ktoré sa len ťažko menia.
Akých ľudí si vyberá? Komunikatívnych, spoľahlivých. Na pohovoroch by podľa nej mal byť človek prirodzený, mal by mať aj určité odborné vedomosti o aktivitách banky.
Dáva prednosť ľuďom, s ktorými by mohla fungovať na rovnakej vlnovej dĺžke. "Aby sme mohli posúvať veci dopredu, mal byť tím ľudí zohraný," vysvetľuje.
Dôležite je podľa nej každého zo svojich spolupracovníkov brať ako svojho partnera, pristupovať k nemu otvorene. "Človek musí hlavne pochopiť, čo sa od neho vyžaduje. Treba ho správne navnadiť, strhnúť pre vec."
Alfou a omegou je pre ňu dodržiavanie termínov, plnenie povinností. Osvedčili sa jej zmiešané kolektívy mužov a žien.

Prežiť zmysluplne každý deň
Súhlasí s tým, že sa v profesionálnej kariére oproti rovesníčkam a kamarátkam dostala vyššie. Prečo? Dá sa v jej prípade povedať, že bola v správnej chvíli na správnom mieste? "Možno je to v génoch," uvažuje. Ako spomína, už v škole bola predsedníčkou či zástupkyňou v triede. Je ambiciózna? "Asi áno, no nechcem robiť veci za každú cenu," odpovedá.
Podľa vlastných slov nerozmýšľa nad tým, kde by chcela byť povedzme o desať rokov. "Práca ma stále napĺňa, neustále sú predo mnou nové výzvy," hovorí.
Uznáva pritom, že v jej pozícii je ťažšie hľadať vyššie méty. Očakáva, že s rastom skupiny J&T môžu prísť nové možnosti, napríklad pracovať na projektoch v zahraničí.
Jej sebarealizácia je pre ňu veľkým zadosťučinením, no ako dopĺňa, podstatné je žiť tak, aby žiadny deň nebol zbytočný, aby človek zažil niečo pekné a zmysluplné. "Moja práca ma baví, nikdy som nepociťovala, že by som išla do práce s nechuťou," prezrádza.

Mať pred životom pokoru
Na otázku, či jej pracovné nasadenie už nehraničí s workoholizmom, odpovedá: "Myslím si, že nie. Už nejaký čas dozadu som si uvedomila, že život nie je len o práci. V živote treba mať niekoľko oporných bodov," dopĺňa. Ako však dopĺňa, človek potrebuje z času na čas vypnúť, prísť na iné myšlienky, oddýchnuť si.
U ľudí má rada otvorenosť, priamosť, úprimnosť, jasné vzťahy. Sama seba vníma ako zodpovedného, lojálneho človeka.
Je šťastná, spokojná? "Nie je to jednoduchá otázka. My ľudia si často neceníme to, čo máme. Stále chceme niečo iné, a preto nie sme spokojní. Spokojnosť asi súvisí s tým, že si človek popri tom, ako sa snaží posúvať stále ďalej, váži to, čo má, má pred životom určitú pokoru," dopĺňa.