Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zdôrazňuje význam vysokoškolského vzdelania pre zamestnanosť, a to dokonca aj pre tých, ktorí vysokoškolský diplom nezískali. V najnovšej rozsiahlej štúdii na túto tému sa uvádza, že rozvoj vysokoškolského vzdelania pre zamestnanosť neohrozuje ani vyhliadky menej kvalifikovaných na zamestnanosť, ale nepochybne ich zlepšuje. Obavy menej vzdelaných, že ich pribúdajúci vysokoškoláci vytlačia z pracovného trhu, sú teda zbytočné.
V štúdii sa píše, že v krajinách, kde sa vysoké školstvo rozvíjalo najrýchlejšie, sa v rokoch 1995 až 2004 nezamestnanosť znížila, alebo sa aspoň zvyšovala pomalšie ako v krajinách, kde bol rozvoj vysokého školstva pomalší.
Slovensko spolu s Českom a Nemeckom sa uvádza ako príklad krajín z tejto druhej skupiny. V uvedenom období sa v nich podľa údajov OECD citeľne zvýšila nezamestnanosť nekvalifikovaných. Štúdia konštatuje, že stredná škola dnes predstavuje minimum na úspešný štart do života. S vysokou školou sa vyhliadky na uplatnenie veľmi zvyšujú. V krajinách OECD malo v roku 2005 v priemere zamestnanie len 56 percent absolventov základnej školy, ale zato až 84 percent vysokoškolákov.
OECD v správe poukázalo aj na platové výhody plynúce z absolvovania vysokej školy. Vo väčšine členských krajín sú príjmy absolventov vysokých škôl najmenej o štvrtinu vyššie ako príjmy stredoškolákov.
V Českej republike to bolo predvlani o viac ako 80 percent, podobne ako napríklad v USA. V Maďarsku prevyšovali príjmy vysokoškolákov príjmy stredoškolákov dokonca dvojnásobne. Slovensko v tejto štatistike nebolo.
Niet pochýb, že záujem o vysokoškolské štúdium bude stúpať, a to nielen z hľadiska kvantity, ako to vídame často dnes, ale aj kvality, čo vyvolá ďalší nápor na financovanie školstva. Podľa OECD bude treba na to mobilizovať nielen verejné, ale aj súkromné zdroje. Len peniaze však nestačia. Investície do vzdelania budú musieť byť aj efektívnejšie využívané.
Prieskum ukázal, že rôzne krajiny k tejto problematike pristupujú rozlične. Severské štáty dávajú prednosť masívnym verejným investíciám, Austrália, Južná Kórea, Japonsko, Nový Zéland a Británia preniesli časť nákladov na študentov.
V roku 2004 boli výdavky krajín OECD na žiaka a študenta od základnej po vysokú školu priemerne 7 572 dolárov (189-tisíc korún). Na Slovensku to bolo 3 058 dolárov a v Česku 4 484 dolárov. Najväčšie výdavky boli v USA -- 12 092 dolárov, najmenšie v Turecku -- 1 527 dolárov.
V tom istom roku išlo v krajinách OECD na vzdelanie priemerne 5,8 percenta hodnoty hrubého domáceho produktu, u nás to bolo 4,8 percenta, v Česku 4,9. Na Islande však dali v roku 2005 až 8 percent HDP. (čtk, hn)
Zamestnaní v krajinách OECD v roku 2005 (v %)
krajina*absolvent ZŠ*absolvent SŠ*absolvent VŠ
všetky krajiny*56*75*84
Slovensko*22*71*84
Česká republika*41*75*86
Island*82*88*92