Tykanie sa stáva na Slovensku čoraz viac súčasťou pracovného života. Najmä mladší ľudia majú neraz snahu veľmi rýchlo si potykať. Takáto priam automatická familiárnosť však nemusí vyhovovať každému kolegovi.
Podľa vyjadrenia slovenských personalistov tykanie či vykanie nie je pre kvalitu pracovných vzťahov rozhodujúce. Dôležitejšia je napríklad odbornosť, profesionalita a korektnosť vo vystupovaní, schopnosť spolupracovať s inými.
Nesprávne interpretované tykanie však môže negatívne ovplyvniť atmosféru vo firmách i výsledky jej práce.
Vykanie je prejavom úcty
Otázku tykania výrazne podmieňujú kultúrne tradície krajiny. Investičný kapitál priniesol so sebou na Slovensko aj zahraničné pracovné prístupy. Ako upozorňuje psychológ Karol Kleinmann, Slovensko má však iné rodové, ale aj pracovné tradície ako majú anglosaské, ale najmä americké a ázijské manažmenty. "Pre viacerých, najmä starších pracovníkov, je vykanie prejavom úcty. Tykanie je v našich podmienkach zaužívané medzi veľmi dobrými priateľmi a kolegami alebo naopak, tykáme vtedy, ak chceme niekoho ponížiť alebo mu naznačiť, že je menej ako my. Na automatické tykanie sú citlivé najmä ženy. Ak je kolektív mladý, k tykaniu zvyčajne dochádza automaticky, ak sú však veľké vekové rozdiely, môžu vznikať určité rozpaky," hovorí Kleinmann.
Podľa riaditeľa poradenskej spoločnosti Maxman Consultans Petra Benkoviča problémom je, že sa tykanie u nás chápe aj ako dôvod na odpúšťanie či prehliadanie nedostatkov.
Často sa podľa skúseností z praxe vie tykanie zneužiť na príliš neformálne správanie sa v rovine nadriadený a podriadený, čo v konečnom dôsledku môže deformovať aj kvalitu vykonávanej práce.
Familiárnosť ako pomoc kolektívu
"Dlho som žila v anglicky hovoriacej krajine, a preto mi je tykanie blízke. Preferujem ho aj vo svojom oddelení. Ja si osobne myslím, že ak má človek prirodzený rešpekt, tykanie alebo vykanie vôbec neovplyvňuje pracovné vzťahy. Je to však asi vec názoru," hovorí riaditeľka ľudských zdrojov spoločnosti Osram Slovakia Drahomíra Szabová.
Aj podľa Pavla Uhrinčaťa z poradenskej spoločnosti HRman familiárnosť je tou správnou cestou na vytváranie dobrých kolektívov. "Preferujem otvorené a neformálne vzťahy. Pridaná hodnota formálnosti je pre mňa taká nízka, že už dlhé roky ponúkam kolegom tykanie od začiatku spolupráce," hovorí.
Autorita by podľa neho mala byť založená na úcte a schopnostiach, nie na formálnosti a hierarchii. "Familiárnosť nie je v rozpore s úctou. Človek môže kolegom vykať, a pritom to nemusí znamenať, že si ich váži a že s nimi rád spolupracuje," dopĺňa.
Ako pridáva Szabová, nie je potrebné si odstup nejako umelo vytvárať. Dôležitejšie je budovať si rešpekt svojím správaním a kompetenciami.
Nie za každú cenu
Tykanie či vykanie na pracovisku závisí podľa riaditeľky hotela International vo Veľkej Lomnici Zuzany Šedivej od okolností. Osobne nie je zástankyňou automatického tykania si, preferuje oslovovanie krstnými menami. Tak, ako vie tykanie prispieť k priateľskej atmosfére, vie ju podľa Šedivej rovnako poškodiť. Pri konfliktoch sa niekedy môžu sporiace sa strany dostať oveľa ďalej ako by ich pracovný problém mal priviesť. Ale v konečnom dôsledku spôsob oslovovania nie je podľa nej podstatný. Za dôležité faktory pre pohodu v pracovných vzťahoch považuje korektnosť, priateľskosť, schopnosť pracovať v tíme.
"Samotné tykanie nie je ešte zárukou úspešného fungovania tímu. Ak sú vzťahy úprimné, tykanie môže pomôcť vytvoriť príjemnú atmosféru na pracovisku. Nemalo by však byť - ako čokoľvek iné - za každú cenu," dopĺňa manažér ľudských zdrojov spoločnosti Henkel Slovensko Martin Resutík.