Rakúske firmy nevyužívajú investičný potenciál

Ako najjasnejší príklad tohto symptómu uvádza plánovaný rozvoj slovenskej diaľničnej siete. Podľa jeho slov firmy z oveľa vzdialenejších krajín, napríklad, zo Španielska, získavajú objednávky, pri ktorých by však mali rakúske spoločnosti oveľa lepšiu štartovaciu pozíciu. Bekos pre denník Die Presse uviedol, že do roku 2010 má byť postavených 659 kilometrov diaľnic. K nim patrí 18 tunelov, z ktorých päť by malo byť otvorených už v roku 2006. Upozorňuje, že popri nových ťahoch sa budú usídľovať nové podniky, a to nielen v súvislosti s novými továrňami automobiliek Peugeot a Hyundai/Kia. Tieto nové firmy budú potrebovať zodpovedajúcu infraštruktúru a množstvo služieb. Investičný potenciál tak ponúknu prakticky všetky sektory národného hospodárstva, pretože podľa Bekosa "slovenské technické ani finančné kapacity na to nestačia", hoci očakáva veľký prílev európskych peňazí, predovšetkým z Kohézneho fondu Európskej únie.
Zdržanlivosť rakúskych firiem vysvetľuje Bekos pretrvávajúcou obavou z investícií vo východnej Európe. Prevládajúci názor, že verejné súťaže sú netransparentné, považuje obchodný zástupca za neopodstatnené: čím väčší projekt, tým spoľahlivejšie platia pravidlá EÚ.
Veľké šance pre skúsenosti rakúskych firiem vidí Bekos v prevádzkovaní a spoplatňovaní ciest, keďže Slovensko plánuje zaviesť podobný systém ako v Rakúsku. V tejto súvislosti upozorňuje, že podmienky verejnej súťaže budú transparentne zverejnené v obežníku Európskej komisie.
Okrem diaľnic plánuje Slovensko zmodernizovať železnice, pričom v prvom rade chce "zrýchliť" hlavné ťahy. Keďže Rakúsko tento krok už podniklo, rakúske firmy môžu zo svojich skúseností profitovať.
Automobilový priemysel, ktorého rozmach je najviditeľnejší, stále hľadá dodávateľov, ktorí sídlia v okruhu 100 kilometrov od továrne. Práve v tejto súvislosti Bekos poukazuje na šance rakúskych výrobcov, ktorí vďaka geografickej výhode budú schopní ponúknuť nielen výhodné ceny, ale dodávať tovar v požadovanej kvalite. Navyše štrukturálne zaostávanie východnej a južnej časti Slovenska prinúti vládu na obrovské investície do infraštruktúry.
Príležitosť, ktorú rakúskym investorom ponúkajú ostatné slovenské regióny, dokazuje Bekos finančnými výhodami. Napríklad, ceny pozemkov v Komárne dosahujú iba desatinu úrovne Bratislavského kraja a navyše celé Slovensko, s výnimkou Bratislavy, je primárnym cieľovým regiónom pre podporné prostriedky EÚ.
Veľké šance pre rakúske firmy vidí Bekos aj v menších segmentoch potravinárskeho priemyslu. Slovensko nemá s Rakúskom porovnateľných výrobcov dobrého čierneho chleba či šunky. A hoci je slovenský trh výrazne orientovaný na cenu, podiel kupcov, ktorí kvalitu stavajú nad cenu, sa rýchlo zvyšuje.
Bekos poukazuje na potenciál drevárskeho priemyslu: "Slovensko je najhustejšie zalesnená krajina Európy a ponúka obrovské, no doteraz prakticky nevyužité zdroje." Podľa jeho údajov štátne lesnícke podniky ročne vyťažia dva milióny kubických metrov dreva, z čoho väčšina sa vyváža ako nespracovaná guľatina aj napriek tomu, že spracovanie dreva by bolo výhodné už len z hľadiska nízkych miezd. Navyše slovenské drevárskej podniky majú zväčša veľmi málo kapitálu a nie sú schopné zabezpečiť rozvoj potrebnej infraštruktúry.
Úspech má však aj svoju tienistú stránku. "Práve vzhľadom na súčasný rozmach vzniká aj na slovenskej strane nezáujem a pasivita. Slováci sú rozmaznaní úspechom a sú presvedčení, že investori prídu tak či tak, bez toho, aby k tomu museli nejako prispieť," varuje Bekos.