Podľa vyhlásenia Európskej komisie však obavy vzbudzuje dvojročné prechodné obdobie, ktoré americkým vývozcom na budúci rok priniesie dotácie štyri miliardy dolárov a v roku 2007 tri miliardy dolárov. Navyše tieto dotácie budú na základe špecifického ustanovenia zmlúv bez akýkoľvek obmedzení dostupné všetkým vývozcom, ktorí podpísali záväzné zmluvy pred 17. septembrom 2003. Profitovať z toho budú najmä firmy s dlhými dodacími lehotami. EK vo vyhlásení uvádza, že takéto ustanovenie je v rozpore s pravidlami WTO a mieni požiadať organizáciu o rozhodnutie.
Zákon akcie a reakcie
Konflikt vyvolali americké exportné dotácie, ktoré 1 800 veľkým spoločnostiam umožňovali cez tieňové firmy v daňových rajoch, napríklad na Barbadose alebo Panenských ostrovoch, ušetriť až 30 percent odvodov. WTO podľa denníka Die Welt označila režim tzv. spoločnosti zahraničného predaja (FSC - Foreign Sales Corporation) za nelegálny a umožnila Bruselu uvaliť odvetné clá v hodnote 3,17 miliardy eur.
Dovozné clá vstúpili do platnosti v marci tohto roka. Spočiatku dosahovali päť percent a každý mesiac sa zvyšovali o jedno percento, až by dosiahli konečnú hranicu 17 percent. Podľa vyhlásenia EK v súčasnosti sú clá na úrovni 12 percent. Príjmy z nich mali len v tomto roku dosiahnuť 255 miliónov eur a v budúcom roku až dvojnásobok.
Brusel a Washington sa v podstate už dávno zhodli na potrebe zrušiť exportné dotácie pre americký priemysel. Vtedajší prezident Bill Clinton už v novembri 2000 podpísal zákon, ktorý ruší FSC. Únia však nepovažovala tento zákon za postačujúci a žalovala postup USA na pôde WTO. Organizácia začiatkom roka 2002 rozhodla v prospech Bruselu a poskytla mu právo o rok neskôr prijať odvetné opatrenia. EÚ stanovila termín 1. marca 2004, dokedy mal Washington čas na schválenie zrušenia FSC v Kongrese. Keďže sa tak nenastalo, v danom termíne začali platiť sankcie.
Airbus verzus Boeing
Najväčšími príjemcami boli spoločnosti Boeing, Caterpillar, General Electric, Microsoft, Intel a Motorola. Napríklad, Boeing získal v období 2001 až 2003 približne 178 miliónov dolárov, kým celkové výhody od roku 1992 dosiahli až 1,6 miliardy dolárov. Tento výrobca lietadiel podľa EK bude profitovať aj zo špeciálneho ustanovenia vďaka dlhým dodacím termínom. Napríklad, General Electric si v januári 1996 a v júli 2000 objednal takmer 400 lietadiel v celkovej hodnote 9,5 miliardy dolárov, ich dodávka je však naplánovaná na roky 2007 a 2008.
Preto ani koniec sankcií neznamená ukončenie sporu kvôli dotáciám pre výrobcov lietadiel. Brusel a Washington sa navzájom žalujú na pôde WTO pre nelegálne dotácie pre výrobcov lietadiel. USA nedávno podali žalobu pre dotácie pre Airbus a EÚ vzápätí urobila rovnaký krok pre subvencie pre Boeing. Podľa informácií časopisu Spiegel sa majú dvojstranné rokovania o tejto téme uskutočniť na budúci týždeň. Lamy označil za pravdepodobný termín 3. a 4. november.
Bushova reforma
K ukončeniu obchodnej vojny prispela najväčšia reforma zdaňovania spoločností za 20 rokov, ktorú v piatok na palube prezidentského lietadla Air Force One podpísal George W. Bush. Podľa denníka Die Presse základom tejto reformy je zníženie firemnej dane z 35 na 32 percent a zavedenie jednorazovej daňovej úľavy pre zisky, ktoré vykážu zahraničné dcéry amerických spoločností. V prípade, že firmy tieto zisky repatriujú do USA, namiesto doterajších 35 percent zaplatia na daniach iba 5,25 percenta.
Reforma obsahuje aj veľkú daňovú výhodu, ktorá americkým firmám v priebehu desiatich rokov ušetrí až 145 miliárd dolárov. To podľa údajov odborov umožní vytvoriť 355-tisíc nových pracovných miest. Americký priemysel pritom od roku 2001 zrušil 2,1 milióna miest.
Odborníci sú presvedčení, že mnohé opatrenia sú očividne koncipované pre záverečnú etapu predvolebného boja. Napríklad, reforma zavádza dotáciu 10 miliárd dolárov pre pestovateľov tabaku, ktorí v štátoch, rozhodujúcich pre víťazstvo vo voľbách, tvoria významnú loby. Okrem toho môžu spoločnosti v týchto oblastiach naďalej odpisovať z federálnych daní tú časť, ktorú odvádzajú do pokladnice svojho štátu.
Bushov protihráč John Kerry okamžite zareagoval na podpísanie zákona. Jeho ekonomický poradca Jason Furman oznámil, že demokrati v prípade víťazstva odvolajú zákon a všetky neoprávnené daňové výhody. Kerry pritom nedávno navrhoval, aby sa zachovala 35-percentná sadzba, kým repatriované zisky sa mali zdaňovať desiatimi percentami.