Tak, ako politické či firemné kruhy, ani akciové trhy nepochybovali o tom, že Američania zlikvidujú iracké vojská tak rýchlo ako v prvej vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Dokonca, podľa niektorých analytikov, aj burza v Bagdade zaznamenala v tomto roku 30-percentný nárast cien akcií údajne práve v dôsledku očakávania, že USA umožnia vytvoriť omnoho prosperujúcejší Irak než bol saddámovský.
Každá neistota komplikuje trhom situáciu, takže sú vždy medzi prvými, čo podporujú jednoznačné a jasné rozhodnutia, aj keď ich výsledkom môže byť najmenej želaný vojnový konflikt. Rovnako to bolo aj v prípade Iraku. Predchádzajúca neistota ďalšieho vývoja totiž Spojené štáty, najsilnejšiu ekonomiku sveta denne poškodzovala, no svoju úlohu tu zohralo viaceré finančné škandály, hlavne kauzy Enron a WorldCom.
Aj keď je pre trhy prirodzené, že netrpezlivo čakajú na rozhodné akcie, prípadné rýchle víťazstvo USA ešte nemusí automaticky znamenať koniec neistoty. Práve obyvatelia v USA, ktorých trh je pre tie svetové rozhodujúci, sa obávajú odvetných teroristických útokov za vojnu v Iraku, a to tak priamo v Spojených štátoch, ako aj v iných krajinách sveta. Okrem toho doteraz nie je jasné, aký dosah bude mať konflikt Washingtonu na budúce vzťahy s Francúzskom, Nemeckom a inými štátmi. Aj keď francúzsky prezident Jacques Chirac prízvukuje, že napriek rozličným postojom Paríž neprechováva voči USA žiadne nepriateľstvo, zatiaľ neexistuje záruka, že spor neoslabí budúcu spoluprácu v obchode, prípadne v kľúčových bezpečnostných otázkach. Vojna v Iraku, navyše, rozdelila aj Európu, a to nielen terajších členov a kandidátske krajiny, ktoré unisono zaujali proamerický postoj, ale aj samotné členské štáty EÚ. Je teraz otázne, ako sa Paríž a Berlín postavia pri budúcich rozhodovaniach v EÚ k Londýnu a jeho názorom.
Ani jednostrannosť akcie USA nedáva veľké nádeje na upokojenie na medzinárodnom poli, čo sa premietne aj do situácie na trhoch. Zatiaľ čo v predchádzajúcich vojnových konfliktoch, v ktorých USA hrali prím (Púštna búrka, vojna v Juhoslávii) sa na vysokých nákladoch podieľali aj iné štáty, tentoraz si svoje ťaženie budú Američania musieť uhradiť sami. USA profitovali zo spolupráce aj v časoch studenej vojny. Ako uviedol hlavný ekonóm investičnej spoločnosti Helic Capital David Hale, Nemecko malo v tom čase špeciálny ofsetový program, v rámci ktorého pomáhalo Američanom kompenzovať vysoké výdavky na zbrojenie. Teraz sa však Washington len ťažko dočká dotácií od Európanov či iných štátov, hlavne po viacerých výpadoch prezidenta Busha proti krajinám, ktoré si dovolili mať na riešenie irackého konfliktu iný názor. K spolupráci určite neprispejú americké hrozby použitia finančných a obchodných sankcií voči odporcom vojny, kŕčovité vtipy o Francúzoch alebo arogantné prejavy proti "krpatému" Belgicku či susednému Mexiku, ktoré "Washington postaví do pozoru".
Ak budú náklady na vojnu vysoké, a rozpočtový deficit USA už dnes dosahuje rekordné úrovne, odrazí sa to zvlášť negatívne na akciových trhoch. Ich stabilita, ale hlavne budúci rast, bude závisieť najmä od toho, ako USA dokážu zladiť novodobé ambície dostať pod kontrolu každú "problematickú" krajinu či oblasť so svojím bezprecedentne vysokým rozpočtovým deficitom (najvyšší za ostatných viac ako 10 rokov). Vojna totiž nepokračuje podľa očakávania Washingtonu, na čo zareagoval aj americký Senát, ktorý v noci na stredu neočakávane znížil pôvodný rozsah daňových škrtov prezidenta Georgea W. Busha na 350 mld. USD. Prezident pritom vo svojom ambicióznom ekonomickom pláne, ktorý mal podporiť práve akciové trhy, počítal s daňovým znížením až o 726 mld. USD. K tomu treba pripočítať 74,7 mld. USD, o ktorých uvoľnenie požiadal G. W. Bush Kongres tiež v týchto dňoch. Ako sa teda ukazuje, náklady na vojnu sú vyššie než sa zdali a s nimi sa zvyšujú aj riziká pre finančnú stratégiu Georgea W. Busha na domácom poli.
StoryEditor