V trhovom hospodárstve je prirodzené, že výrobca alebo poskytovateľ služby si určuje cenu svojho tovaru alebo svojej služby sám a zákazník deklarovanú cenu buď akceptuje alebo neakceptuje. Inak je to s cenami, podliehajúcimi štátnej regulácii. Všeobecne sa uznáva, že dočasnú absenciu konkurencie v podnikateľskom prostredí nahrádza pôsobenie regulátora. Aj preto bol zriadený Telekomunikačný úrad SR či Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ak má akýkoľvek regulátor v ktoromkoľvek štáte plniť svoje poslanie, musí zabezpečiť, aby firmy účtovali spotrebiteľom primerané ceny, ktoré odrážajú primerané náklady a poskytovali zodpovedajúcu úroveň služieb. Na druhej strane regulátor musí poskytnúť firmám možnosť dosiahnuť adekvátnu návratnosť svojich investícií. Na prípadné chyby regulátora môžu doplatiť tak firmy, ako aj spotrebitelia.
Z podnetu na Generálnu prokuratúru SR (www.teplo.host.sk) vyplýva, že ÚRSO rezignoval zo svojej úlohy určiť tohtoročné maximálne ceny tepla pre všetky firmy najneskôr do 31. 12. 2002 a Rozhodnutím č. 715/2002 Z. z. "zlegalizoval" právo firiem účtovať zvýšené preddavky od 1. 1. 2003 dokonca aj tým firmám, ktoré k uvedenému dátumu o určenie maximálnej ceny tepla ani len nepožiadali. Počnúc januárom 2003 účtuje väčšina výrobcov ceny, ktorých kalkuláciu ÚRSO vôbec nepreskúmal, a to už naozaj so štátnou reguláciou cien nijako nesúvisí. ÚRSO tvrdí, že preukázateľné a nespochybniteľné ekonomicky oprávnené náklady, ktoré môže subjekt za dodané teplo fakturovať na základe spomenutého, tvoria zhruba 60 až 65 percent z celkových ekonomicky oprávnených nákladov. Ak je to tak, aké ceny použijú dodávatelia tepla v koncoročných faktúrach za dodávky v roku 2003? Je vôbec dôvod na zvyšovanie preddavkov? ÚRSO zaspal na štarte, ktorý sa opakovať nebude. Nestačí s dychom a nikto nevie, kedy dobehne do cieľa, v ktorom mal byť už v decembri minulého roku. Evidentne potrebuje lekára, pretože ďalšie zvyšovanie regulovaných cien ohlasuje vláda na 1. 1. 2004.
StoryEditor