Rok 2003. Zdravotné poisťovne fungujú na báze neziskovosti, nemocnice sú väčšinou v rukách štátu a samosprávy. "Hospodária" v prostredí bez manažérskej zodpovednosti a prakticky nejestvujúcich rozpočtových obmedzení. Až na pár výnimiek.
Rok 2008. Zdravotné poisťovne fungujú na báze neziskovosti, nemocnice sú väčšinou v rukách štátu a samosprávy. "Hospodária" v prostredí bez manažérskej zodpovednosti a prakticky nejestvujúcich rozpočtových obmedzení. Až na pár výnimiek.
Kroky súčasnej vlády čoraz viac vracajú zdravotníctvo k vyskúšanému, ale preukázateľne nefungujúcemu systému. Môžeme argumentovať ideologickým pohľadom socialistov na vec. Ale čo je sociálne na opätovnom budovaní systému, ktorého výsledkom budú iba nové dlhy?
Do roku 2004 pôsobili zdravotné poisťovne ako verejnoprávne inštitúcie. Dlhodobým problémom ich fungovania bolo uspokojenie sa s príjmami zo správneho fondu, pričom prakticky neniesli žiadne finančné riziko za svoje hospodárenie. To ležalo na pleciach štátu. Takýmto spôsobom sa dlhy zdravotných poisťovní vyšplhali do konca roka 2003 na viac ako 12 mld. Sk, ktoré prostredníctvom Veriteľa, a. s., splatil občan.
V rámci legislatívnych zmien z roku 2004 došlo aj k transformácii poisťovní na akciové spoločnosti. To, ako dokáže relatívne jednoduchá zmena, v tomto prípade prechod verejnoprávnych organizácií na akciové spoločnosti, ovplyvniť ich hospodárenie, dokazujú výsledky poisťovní v ostatných dvoch rokoch. Nielenže celkovo dosiahli kladný hospodársky výsledok, ale po vyrovnaní ich dlhov z minulosti už nevytvárajú nové. A to všetko pri nezmenenej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, resp. úrovni solidarity v systéme.
Pomerne neštandardne sa v súvislosti s dostupnosťou vyrovnala vláda definovaním minimálnej siete, založenej na štátnych nemocniciach. Okrem toho, že prím v tejto oblasti mali hrať poisťovne, vláda absolútne ignorovala základné parametre budovania minimálnej siete, ako sú geografická dostupnosť, počet a chorobnosť obyvateľstva v jednotlivých regiónoch. Napriek zachovaniu úrovne solidarity v systéme pomocou reformnej legislatívy jej rozsah je stále jedným z najpálčivejších problémov v rezorte. Súčasná vláda priniesla riešenie vo forme zrušenia, resp. zníženia výšky niektorých poplatkov za služby spojené so zdravotnou starostlivosťou a znížila DPH na lieky. Viaceré prieskumy však jasne dokazujú, že poplatky nie sú či neboli zásadným problémom pacientov pri využívaní zdravotníckych služieb. Tým zostali doplatky za lieky, ktorých sa znížená DPH prakticky nedotkla, ale aj korupcia v systéme. Dočkáme sa účinných opatrení?
Ficova vláda si však odrezala pomerne účinný nástroj udržateľnosti vývoja nákladov poisťovní na lieky. Vyššie poplatky za recept a poplatok za návštevu lekára v rokoch 2004 -- 2006 totiž obmedzili počet návštev lekárov a pomáhali tak eliminovať zbytočnú spotrebu liekov. V ďalších rokoch negatívne ovplyvní úroveň služieb pre poistencov poskytovaných nad rámec solidárneho balíka parlamentom schválené zníženie správneho fondu poisťovní zo 4 na 3,5 % z vybraného poistného. Rovnako bude pôsobiť aj zákaz tvorby zisku, resp. jeho povinná realokácia do zdravotníctva.
V tejto súvislosti pomerne komicky vyznieva volanie predstaviteľov koaličných strán po intenzívnejšom rozvoji konkurencie formou nepovinného poistenia. Ak je však solidárny balík nastavený takmer na 100 % zdravotníckych výkonov, tak je tvorba produktov tohto zamerania jednoducho nemožná. Tento stav sa pravdepodobne v najbližších rokoch nezmení, keďže zavedenie spoluúčasti pacientov na vybraných zdravotníckych výkonoch je pri súčasných pomeroch v parlamente nepriechodné. Treba však pripomenúť, že na tento krok nemala prílišnú odvahu ani predchádzajúca vládna zostava.
Práve v tejto oblasti mala postupom času vzniknúť konkurencia medzi zdravotnými poisťovňami a mal sa vyprofilovať solídny, naozajstný poistný trh, so štandardnými službami na krytie poistiteľného rizika. Poisťovne sa tak ešte viac budú podobať jedna na druhú a konkurencia medzi nimi bude mať iba deklaratívny charakter. Na trhu tak bude niekoľko prerozdeľovačov poistenia, tak, ako to bolo do roku 2004. Jednoducho zdravotnícke déja vu, teda toto sme tu už niekedy mali.
Robert Antl, analytik spoločnosti Symsite Research
StoryEditor