Nielen Hegel, ale aj Marx tvrdievali, že dejiny sa opakujú v podobe frašky - v podobe frašky sa už opakujú aj hlasovania v Národnej rade SR - navyše s výhľadom repríz latinskoamerickej telenovely. Legislatívny akt, ktorý ešte v stredu večer obsahoval dramatický náboj (skutočne si to "lajsnú"?, pýtal sa kdekto) s nie celkom jasnou zápletkou, bol včera len trápnym ochotníckym predstavením (dokonca aj s rovnakým personálnym obsadením).
Zákopy, do ktorých sa premiestnili počas uplynulých dní lídri opozície a koalície, sú už také hlboké, že sa z nich vyštverať bude problém. Tým skôr, ak ani jedna strana nepochopí, že ústretový krok nie je prejavom slabosti, ale zodpovednosti - musia však ustúpiť obaja - a to bude problém.
Dôvodov, prečo opozícia využila kontroverzný Maďaričov tlačový zákon ako páku na presunutie do pozície rovnocenného súpera, je viac - Ficovou aroganciou počnúc a obavami o slobodu médií končiac. Dôvodov, prečo koalícia využila obštrukciu opozície na presunutie do pozície "eurofilov", je takisto viac - Ficovou aroganciou počnúc a výnimočnosťou tejto príležitosti končiac (kedy už budú môcť Slota a Mečiar vystupovať s obavami o európsku integráciu v očiach?).
Pritom aj tlačový zákon, aj lisabonská zmluva sú aktami, ktoré si skutočne vecnú a kompetentnú diskusiu zaslúžia - žiaľ, ani o jednu nie je záujem. V prípade tlačového zákona by totiž vyšlo najavo, aké kladivo na čarodejnice Maďarič pripravil, v prípade Lisabonskej zmluvy by ústavní sudcovia mohli rozhodnúť, že o tejto medzinárodnej zmluve je nutné konať referendum. V prvom prípade by poslanci možno aj prijali moderný zákon, ktorý by obstál pred novinármi aj čitateľmi, v druhom by sa však Slovensko mohlo dostať do pozície Írska - pritom zmena zmluvy nie je možná, len jej schválenie alebo odmietnutie. A schváliť sa dá len v NR SR, v referende by bol osud zmluvy viac ako neistý.
Jedno "pozitívum" však tento spor má - slovenská politická scéna sa dostala na tri dni do centra pozornosti európskych politikov, čo sa nám už dávno nepodarilo. A keďže máme do konca roka k dispozícii ešte 334 dní (dokonca aj ten priestupný rok nám nahráva), prečo sa vzdať takejto príležitosti na zviditeľnenie?
Róbert Kotian, komentátor HN, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.