Minulotýždňová už tretia voľba predsedu Najvyššieho súdu Slovenska bola opäť neúspešná. Po tom, ako po decembrovom súboji expredsedu Štefana Harabina a kandidujúceho Sergeja Kohúta musela súdna rada zmeniť spôsob voľby predsedu, sa jasne ukázalo, že "bezvládie" na Najvyššom súde nespôsobila len formálna úprava hlasovania o kandidátoch. Druhá májová voľba sa totiž uskutočnila už podľa kóšer pravidiel v súlade s rozhodnutím ústavného súdu a vylúčením možnosti, aby kandidáti, ktorí sú súčasne členmi súdnej rady, hlasovali sami za seba, ak ich protikandidáti v rade nepôsobia. Voľba môže byť úspešná, len ak za kandidáta zahlasuje 10 zo 17 členov rady. Najlepší doterajší výsledok zaznamenal Harabin ešte v prvom pokuse o zvolenie, keď mohol hlasovať aj sám za seba. Dostal 10 hlasov. Po zrušení výsledku tejto voľby si však najúspešnejší kandidáti, medzi ktorými sa objavilo okrem Harabinovho ďalších 5 mien, nedokázali nakloniť na svoju stranu nikdy viac ako 8 členov. V súdnictve sa teda dnes už evidentne vedie zákopová vojna, ktorá sa začala už prestrelkami medzi Harabinom a exministrom spravodlivosti Jánom Čarnogurským. Druhá voľba pútala značnú časť pozornosti médií, pretože sa v nej stretli reprezentanti dvoch rozdielnych táborov, Harabin a podpredseda Najvyššieho súdu Juraj Majchrák. Treťou voľbou záujem verejnosti začal upadať priamo úmerne s naštrbením vážnosti súdnej rady. Pred touto voľbou totiž jej členovia vyhlasovali, že sú odhodlaní nájsť prijateľný kompromis. Pretože im to nevyšlo, ďalšia voľba sa pravdepodobne kvôli sudcovským prázdninám odsunie o viac ako 45 dní, až na september. Verejnosť tak získa čas, aby si zvykla na situáciu, v ktorej Najvyšší súd funguje do značnej miery samospádom, že súdna rada dokáže prežiť aj bez jedného člena, ktorým je predseda ex offo, a že sudcovia môžu viesť svoju vojnu doslova na život a na smrť, pretože v súčasnosti ich prezident vymenuje do funkcií na doživotie.