Robert Fico. V rukách nedrží len vysoké politické karty, ale aj štátnu peňaženku. Práve v tejto chvíli - minimálne do schválenia budúcoročného rozpočtu - sa v nej peniaze množia, a to aj bez zásahov vlády. Za Robertom Ficom totiž stojí vitálna a rýchlo rastúca ekonomika. Mimochodom, zdedil ju po svojich predchodcoch, a ak nechce zaplatiť "daň zo solidarity" v podobe klesajúcich preferencií, musí svoj kabinet brzdiť v prehnaných nárokoch. Problém je, že tie vychádzajú zo sľubov, s ktorými pred 99 dňami preberal moc.
Ak bude premiér tlačiť na zvyšovanie verejných výdavkov napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády deklaroval prijatie eura už v roku 2009, narazí. Jedno sa s druhým vylučuje, obzvlášť keď premiér (na základe akého mandátu?) chce, aby sa už nezvýšili úrokové sadzby tak, ako už tento rok poskočili štyrikrát. To by mohlo znamenať rast inflácie, a teda riziko, že sa inflačné eurokritérium nemusí splniť. Okrem toho musí zabezpečiť peniaze aj na ďalšie roky, čo bude obzvlášť ťažké, najmä keď už rozpočet nemôže počítať s miliardami z privatizácie štátnych akcioviek.
Robert Fico v tom začína vedieť chodiť, minimálne už od neho nepočuť výroky, ktoré by oslabili korunu. Jeho najdôležitejšou úlohou však teraz bude udržať stabilitu svojej vlády. Obzvlášť, keď zobral národniarom a ich rezortom časť peňazí z eurofondov. SNS predsa chcela práve ministerstvá, ktoré nimi disponujú najviac. Tak, ako napríklad pri posledných voľbách KDH chcelo vnútro a justíciu.
Okrem toho musí Fico myslieť aj na to, že teoreticky môže prísť o ministra financií Jána Počiatka. Zmeny v daniach totiž vyšli práve z premiérovej hlavy a niekedy to vyzerá, akoby ten rezort riadil samotný Fico. Čo sa ministrovi nemusí páčiť, obzvlášť, keď na pôsobenie vo vláde socialistov nie je ani zďaleka odkázaný.
Juraj Danielis, zástupca šéfredaktora, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
StoryEditor