„Protestujem, lebo ma zaráža spôsob, akým chce vláda zakrývať korupciu. Od začiatku mi bolo jasné, že chce pred trestným stíhaním kvôli korupcii oslobodiť členov Sociálno-demokratickej strany PSD,“ tvrdí Iosif Zifčak, mladý Rumun, jeden z pol milióna demonštrantov v Bukurešti, ktorí sa snažia bojovať proti korupcii v krajine.
Nielen Iosifovi, ale aj tisícom ďalších došla trpezlivosť s vládnucou stranou, ktorá sa rozhodla zákonom zamiesť korupčné škandály pod koberec. Rumuni tak vyšli do ulíc, aby v rozsiahlom proteste, aký v Rumunsku nemá obdobu, vyjadrili svoju nespokojnosť.
Korupcia bez trestu
Dekrét, ktorým sa mali niektoré trestné činy korupcie anulovať, prijala vláda na čele so stranou PSD zo dňa na deň. Nepotrebovala na to súhlas parlamentu, v ktorom má aj tak po vlaňajších decembrových voľbách väčšinu. Nariadenie hovorilo v zjednodušenej forme o tom, že škoda vzniknutá korupciou, ktorá je menšia ako 200-tisíc lei (približne 43 300 eur), sa vôbec nemusí posudzovať ako trestný čin.
Demonštranti považujú dekrét za výsmech rumunskej spoločnosti. „Miestni politici zbohatli na korupcii a ľuďom to začalo prekážať. Bežný občan si môže pomyslieť, že kradnúť sa oplatí a že za pár miliónov je ochotný si tie tri roky vo väzení odsedieť,“ vysvetľuje Iosif. Protestujúci sa boja, že sa páchatelia korupcie a už uväznení či odsúdení podvodníci z radov politikov dostanú na slobodu. Okrem iných by oslobodil aj predsedu Sociálno-demokratickej strany Liviu Dragnea, ktorý je momentálne zo sprenevery štátnych peňazí obvinený, a práve preto sa nemohol stať premiérom.
Davy v uliciach tvrdia, že sa protestov nevzdajú, kým sa problém nevyrieši. Poniektorí dokonca požadujú aj demisiu vlády. Premiér Sorin Grindeanu však avizoval, že vláda a strana PSD sa nemieni vzdať ľahko, a tvrdí, že verejnosť si navrhovaný dekrét o netrestaní korupcie zle vysvetlila. Napriek tomu ho vláda pre istotu po mimoriadnom zasadnutí stiahla. „Vypočuli sme hlas ulice,“ vyhlásil premiér Grindeanu. Problémom však ostáva, že ten istý zákon môže byť po tridsiatich dňoch do parlamentu vrátený. V parlamente má Sociálno-demokratická strana drvivú väčšinu.
Menšie zlo
Navyše, predčasné voľby by nemuseli problémy krajiny dostatočne vyriešiť. Je dosť pravdepodobné, že ak by sa voľby opakovali, vyhrala by tá istá strana. „Voličov PSD je dosť najmä v oblastiach s obmedzeným prístupom k informáciám a na dedinách. Starší občania sa navyše spoliehajú na jej sľuby o vyšších dôchodkoch a lepšom živote. Protestujúcich tak vnímajú ako tých, ktorí im v lepšom živote bránia,“ tvrdí Iosif. Rumunsko totiž ešte stále nemá schválený štátny rozpočet.
Podľa politológov je tiež zrejmé, že Rumunsko na výber lepšej alternatívy nemá a predčasné voľby by mohli dopadnúť ešte horšie. „Čím dlhšie budú protesty trvať a strana PSD vzdorovať, tým skôr sa súčasný stav stane vodou na mlyn nesystémovým stranám, ktoré môžu spôsobiť ešte viac škody,“ tvrdí politológ Tomáš Koziak. Poukazuje aj na to, že Rumunsko je postsovietskou krajinou, kde sa protestuje najviac. Napriek tomu, že sa nespokojní občania v Bukurešti a iných veľkých mestách schádzajú vo veľkom počte, protesty ostávajú zakaždým pokojnou udalosťou bez násilností. Jediný stret s políciou vyvolali minulý týždeň provokatéri z futbalového fanklubu Dinamo Bukurešť.