Hlavné mesto Slovenska po prvýkrát v histórii privítalo najdôležitejších predstaviteľov Európskej únie. 16. septembra navštívilo v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ Bratislavu 27 lídrov členských krajín, ale aj predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Samit bol výnimočný aj tým, že sa nekonal v Bruseli, kde sa zvyčajne organizujú vrcholné podujatia. Aj preto dostalo podujatie označenie neformálny samit. Kľúčovou témou bola bezpečnosť, účastníci sa zhodli na tom, že Únia v súčasnosti čelí obrovským problémom a jednota je v tejto chvíli veľmi dôležitá. Na hrade, kde sa stretnutie konalo, bola prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná takzvaná cestovná mapa.

Francúzsky premiér Francois Hollande pri téme bezpečnosti apeloval na krajiny, aby posilnili boj proti terorizmu. Európska únia by sa podľa neho mala snažiť nájsť nové efektívnejšie nástroje. Zároveň riešili nemecko-francúzsky návrh bezpečnostnej spolupráce aj s výzvou, aby sa pridali ostatné krajiny. Témou bola tiež ratifikácia Parížskej klimatickej dohody, lídri v Bratislave prisľúbili jej urýchlenie. Do platnosti nakoniec vstúpila necelé dva mesiace po stretnutí.

Dôležitou otázkou stretnutia bola migračná politika, názory na ňu sa však v krajinách prílišne rozchádzajú. Maďarský premiér Viktor Orbán sa na tlačovej konferencii po rokovaní vyjadril, že bratislavský samit bol z tohto pohľadu neúspešný. Nepodarilo sa totiž imigračnú politiku zmeniť. S výsledkami nesúhlasil napríklad taliansky premiér, ktorý sa dokonca odmietol zúčastniť na tlačovej konferencii. Údajne pre rozdielne postoje s Nemeckom a Francúzskom voči migračnej politike a ekonomike. Schôdzku však neskôr označil za krok vpred, ale veľmi maličký. Na druhej strane sa však dohodla pomoc pre Bulharsko, ktoré na svojich hraniciach čelí tlaku migrantov a má vysoké náklady na ochranu hraníc. Poľsko ako úradujúca predsedajúca krajina Vyšehradskej štvorky predstavilo na samite spoločné riešenie migračnej politiky s názvom – Efektívna solidarita. Spoločný návrh Poľska, Česka, Slovenska a Maďarska predpokladá, aby krajiny, ktoré prijmú menej utečencov, urobili viac pre spoločnú ochranu hraníc. Tento návrh však v rámci nášho predsedníctva v Rade neuspel.