Chystáte sa cestovať z Bratislavy na východ a zvažujete, či sa vydať po večne rozostavanej diaľnici D1, alebo zvoliť radšej rýchlostnú cestu R1 na Banskú Bystricu? Ak je jedným z dôležitých kritérií okrem času aj možnosť na chvíľu opustiť priestory auta a oddýchnuť si, voľba je jasná. D jednotka totiž motoristom ponúka rádovo viac odpočívadiel ako jej „mladšia sestra“ R1. Na severnom ťahu nájdete len medzi Bratislavou a Žilinou vyše desať pomerne slušne vybavených oddychových zón.
Na porovnanie: na R1 v úseku medzi Banskou Bystricou a križovatkou s D1 nájdete plnohodnotné odpočívadlo s pumpou, reštauráciou a vonkajším sedením len pri Tekovských Nemciach. Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského je tento nepomer spôsobený najmä tým, že R1 je novšia a podnikatelia zatiaľ ešte nestihli vybudovať komplexnejšiu infraštruktúru. Nepomer priznáva aj Národná diaľničná spoločnosť. „Na D1 je vo vlastníctve NDS 26 odpočívadiel na oboch stranách diaľnice, z toho 12 veľkých. Na R1 vo vlastníctve a správe NDS sú 3 odpočívadlá,“ povedala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.
„Za odložené veci v aute neručíme!“
Je pol deviatej ráno a prečiarknutý nápis Bratislava signalizuje, že opúšťame hranice hlavného mesta a spolu s ďalšími „kolegami-motoristami“ smerujeme na východ. Letmým ranným pohľadom pozdravíme odpočívadlo Zlaté piesky a razíme si cestu dodnes nedokončenou trojprúdovkou ďalej. Mierne zvlnený povrch a viacfarebnosť asfaltu dávajú tušiť, v akej kondícii sa nachádza jedna z pých prvej vlády Roberta Fica.
Pár kilometrov za bránami Bratislavy rozblikáme pravú smerovku. Našou prvou zastávkou je prázdnotou zívajúce odpočívadlo Čataj. Namierime si k dverám motorestu. „Za odložené veci v aute neručíme!“ hlása nápis nad zamknutými dverami „restaurantu“ podporený výkričníkom. Rannú kávu si budeme musieť dať inde. Na tabuli Národnej diaľničnej spoločnosti sa aspoň dozvieme, že najbližšia pumpa je vzdialená 12 kilometrov.
Sympatický Červeník
Využijeme teda odkaz na odpočívadlo Zeleneč, opúšťame čatajskú oázu ticha a opäť vyrážame na cestu. Zeleneč patrí k tým lepšie vybaveným odpočívadlám. Pumpa, toalety, reštaurácia, sedenie aj parkovisko pre kamióny. Nechýba prakticky nič, čo dokazuje aj množstvo relaxujúcich motoristov. „Zatiaľ som spokojný. Toalety čisté, kúpil som si malinovku a teraz pofajčievam,“ voľká si jeden z vodičov.
Prejdeme ďalších dvadsať kilometrov a zastavujeme na odpočívadle Červeník. Nehanbíme sa konštatovať, že patrí k jedným z tých najkrajších. Má všetko, čo aj konkurent Zeleneč, ale nové detské ihrisko a fontánky s pitnou vodou sú tými malými nuansami, ktoré robia z Červeníka ešte o čosi príjemnejšie miesto na oddych. „Všetky odpočívadlá, kde sú poskytované služby, sú bez problémov porovnateľné so zahraničím,“ konštatuje Drahovský na margo našich oddychových zón pri dopravných tepnách. Pri širšom pohľade na Červeník neostáva iné, len súhlasiť.
Otočka v Žiline
Miernym kontrastom Červeníka je ďalšie odpočívadlo – Piešťany. Dominantou parkoviska bez pumpy či motorestu je búdka s toaletami. S istou dávkou skepsy vstupujeme dovnútra na kontrolu. Čisté, pomyslíme a s miernym prekvapením hľadíme na funkčný a naplnený zásobník s papierovými utierkami. Skromné parkovisko oživuje partia českých cestujúcich, ktorá kontroluje stav svojho vozidla. K najbližšej pumpe je to dvadsať kilometrov, odčítame z piktogramu s číslom na informačnej tabuli. Vyberieme sa teda „po prúde“ a D1, ktorá nás dovedie k odpočívadlu Hrádok. Stroho pôsobiaci priestor oplýva hlavne rozľahlým parkoviskom. „Je tu detské ihrisko, benzínka a pokoj. Našli sme, čo sme potrebovali,“ prezradí mladý motorista Peter.
V kraji kolíb
Ako ubieha cesta a my zastavujeme na ďalších odpočívadlách, zmocňuje sa nás pocit, že motoristom bažiacim po oddychu a službách minimálne na úseku medzi Bratislavou a Žilinou zrejme nič nechýba. Situácia je však celkom iná, keď zídete z diaľnice a zo Žiliny sa vyberiete do Banskej Bystrice. Na úseku spojenom cestou nižšej kategórie nájdete len akési skromné odstavné plochy pre prípad núdze. Našu žiadzu po odpočívadlách nenaplnia ani všadeprítomné búdky predavačov syrov. Malou náplasťou je aspoň vyšší výskyt reštaurácií kolibového typu.
Povedať, že takmer deväťdesiat kilometrov medzi Žilinou a Banskou Bystricou ubehlo ako voda, by bolo nemiestnym zavádzaním. Napokon sa však ocitneme na R1. Prvé odpočívadlo nájdeme za Zvolenom pri obci Budča. Teplé jedlo si však zaobstaráte až v neďalekej kolibe. Žltá pumpa ponúka skôr bagety a základný servis. Motoristom chýba aj vonkajšie posedenie.
NDS analyzuje
Jediným odpočívadlom, ktoré je možné porovnať s tými na severe, je odpočívadlo Tekovské Nemce. Pumpa, vonkajšie posedenie aj množstvo parkovacích miest však patria na R jednotke k raritám. Na celom úseku rýchlostnej cesty je totiž jediným. Diaľničiari však nevylučujú, že sa to v budúcnosti zmení. „Na úseku R1, okrem malých odpočívadiel Veľké Zálužie a Voznica, nevlastní NDS žiadne. Dôvodom je skutočnosť, že táto komunikácia bola budovaná ako cesta I. triedy, nie ako rýchlostná cesta. Na základe rozhodnutia príslušných orgánov bola cesta I. triedy prekategorizovaná na rýchlostnú cestu. NDS situáciu na predmetnom úseku analyzuje,“ odkázala Michalová z NDS.