26.05.2016, 00:00

12 otázok o ruskom projekte, ktorý nás oberie o stovky miliónov

Spoločný projekt Gazpromu a západných spoločností nás bude stáť 400 miliónov eur ročne. Ukrajinu približne dve miliardy.

Nord Stream 2 rozdeľuje členské štáty únie. Kým Západ ho vidí ako čisto biznis projekt, stredná Európa upozorňuje na geopolitické hry.
Zdroj: NORD STREAM

„Ani jednej strane neprinesie žiadne benefity, považujeme ho za zbytočný.“ Presne tak komentoval tento týždeň výstavbu kontroverzného plynovodu Nord Stream 2 minister hospodárstva Peter Žiga počas stretnutia s ruským ministrom ekonomického rozvoja Alexejom Valentinovičom Uľjukajevom. Plynovod v súčasnosti rozdeľuje úniu – kým podľa západných spoločností ide čisto o biznis, stredná Európa vidí za ním zahraničnú politiku Kremľa. Dôvod? Pokiaľ sa postaví, Slovensko príde o 400 miliónov eur ročne. Ukrajina doplatí ešte viac. Rusi ju od svojho plynu odrežú úplne. HN pripravili najdôležitejšie otázky a odpovede o Nord Streame 2.

Čo je plynovod Nord Stream 2?
Ide o rozšírenie už existujúceho plynovodu Nord Stream, ktorý priváža ruský plyn do západnej Európy popod Baltské more. Prvé dve plynovodné rúry začali transport plynu na prelome rokov 2011 a 2012. Už v súčasnosti nimi prúdi 55 miliónov kubíkov plynu ročne. Na jeseň roku 2015 sa konzorcium Nord Stream AG dohodlo na rozšírení o ďalšie dve plynovodné potrubia – ide o tzv. Nord Stream 2. Objem prepravovaného plynu sa tak zvýši až na 110 miliónov kubíkov plynu ročne. Stavať chcú začiatkom roku 2018. Cieľom projektu je zásobovať plynom vyše 26 miliónov európskych domácností počas 50 rokov.

Kadiaľ plynovod ide?
Nord Stream 2 bude trasou kopírovať už existujúce potrubia. Plánovaný 1 224-kilometrový projekt bude privážať plyn z ruského Vyborgu do Greifswaldu v Nemecku. Z Ruska bude prechádzať cez územia Fínska, Švédska, Dánska a Nemecka. Konzorcium bude musieť jeho výstavbu konzultovať aj s ďalšími krajinami – Estónskom, Litvou, Lotyšskom a Poľskom.

Koľko projekt stojí?
Odhadovaný rozpočet na výstavbu je 8,4 – 9 miliárd eur, ktoré majú byť hradené zo súkromných zdrojov spoločností a ich pôžičiek. Je to približne o dve miliardy menej ako cena za prvé dve potrubia.

Kto na jeho výstavbe zarába?
Plynovod stavia švajčiarske konzorcium Nord Stream AG, ktoré vzniklo ešte v roku 2006. Jeho akcionármi sú ruský Gazprom s 50 percentami akcií a ďalšie západné spoločnosti – nemecké giganty BASF SE/Wintershall Holding a Uniper SE, britsko-holandská Royal Dutch Shell, rakúsky OMV AG a francúzska spoločnosť Engie S.A. Každá z nich je vlastníkom 10 percent akcií.

V akom štádiu je aktuálne výstavba plynovodu?
Zatiaľ je projekt iba na papieri a čaká na povolenie od nemeckého regulačného úradu. Pokiaľ ho schváli, bude nasledovať hodnotenie environmentálneho dosahu európskymi agentúrami. Výsledok by mal byť známy koncom roka 2017. Napriek tomu, že sa k nemu ešte Európska komisia oficiálne nevyjadrila, a ani stanovisko regulátora nie je známe, projekt napreduje. Podľa medializovaných informácií dostala nemecká spoločnosť Europipe zaplatených už 40 percent z objednávky na dodávku plynových rúr. Rovnako sa naň pripravujú aj Česi. Podľa informácií servera E15.cz už začal súkromný prevádzkovateľ českých plynovodov Net4Gas skúmať, ako zvýšiť prepravné kapacity na Západ. Česi však zatiaľ oficiálne o prípravách nehovoria. „Ministerstvo priemyslu a obchodu nemá v súčasnosti žiadne informácie ohľadne možných príprav plynárenskej sústavy Českej republiky na rozšírení plynovodu Nord Stream,“ odkázal pre HN Ngoc Pham Bich z tlačového oddelenia českého ministerstva priemyslu a obchodu. Rusi chcú pritom začať stavať nový plynovod už na prelome rokov 2018 – 2019. Spustenie dodávok plynu je naplánované na začiatok roka 2020.

Prečo sa hovorí, že plynovod rozdeľuje Európu?
Štáty západnej Európy sa pozerajú na projekt čisto ako na biznis. Naopak, stredná Európa a pobaltské štáty upozorňujú, že na výstavbu ďalšej vetvy nie je dôvod, keďže aj dnes sa využívajú existujúce potrubia iba na polovicu. Zvýšenie domácej spotreby sa počas najbližších rokov predpokladá iba minimálne. Okrem toho sa na Nord Stream 2 pozerajú ako na politický projekt, ktorého cieľom je odstrihnutie Ukrajiny od ruského plynu, čo by malo nielen vážne ekonomické dosahy, ale aj potenciál pre ďalšiu destabilizáciu regiónu. Zároveň projekt predstavuje skúšku spoločnej zahraničnej a energetickej politiky.

Ktoré krajiny sú proti výstavbe plynovodu?
Na čele odporcov projektu je Slovensko, ktoré koncom minulého roka iniciovalo zaslanie dvoch protestných listov do Bruselu. Podpísali sa na ne ministri hospodárstva a premiéri ďalších ôsmich krajín – Estónska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Bulharska, Grécka, Rumunska a Talianska. Taliani však protestujú skôr z princípu – po zastavení pre nich výhodného projektu South Stream chcú, aby sa rovnaké pravidlá uplatnili aj na Nord Stream. Podobný názor deklarovali aj Spojené štáty americké.

Ktoré krajiny môžu z neho profitovať?
Jednoznačne krajiny západnej Európy, ktorým nielenže klesnú poplatky za tranzit plynu, ale im aj výstavba nových potrubí prinesie viac zamestnanosti. Podobne bude profitovať aj Česko, ktoré by prevzalo pozíciu Slovenska ako najsilnejšieho energetického hráča v strednej Európe. Zároveň by mohlo na tranzitných poplatkoch zarobiť. „Praha sa pri otázke Nord Streamu 2 nachádza v zložitej situácii, keďže plynovod oslabuje ukrajinsko-slovenskú vetvu, ale zasa môže posilniť prepravu plynu cez Českú republiku. Z rozhodnutia českej vlády sa zdá, že ekonomika nateraz nad solidaritou vedie,“ zhodnotil ešte koncom roka analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.

Čo znamená výstavba plynovodu pre Ukrajinu?
Ukrajina má uzatvorenú zmluvu na dodávky plynu s Ruskom do roku 2019. Pokiaľ zmluvu dovtedy neobnovia, Moskva zatvorí kohútiky. Iba na tranzitných poplatkoch by Kyjev prišiel asi o dve miliardy eur ročne. „ V prípade obídenia Ukrajiny týmto plynovodom by Ukrajina prišla o zdroje, ktoré potrebuje aj na udržiavanie svojej prepravnej siete v prevádzkyschopnom stave,“ upozorňoval hovorca slovenského prepravcu plynu Eustream Pavol Kubik.

Čo znamená výstavba plynovodu pre Slovensko?
Slovensko by prišlo na tranzitných poplatkoch asi o 400 miliónov eur ročne, ktoré dnes odvádza do rozpočtu pološtátny prepravca plynu Eustream. „Slovensko bolo dominantným hráčom v oblasti plynárenstva posledných 40 až 50 rokov. Hlavná plynová vetva, ktorá prichádzala do Európy, prechádzala cez nás. Preto boli a sú pre štátny rozpočet významné príjmy z prepravy plynu,“ povedal v nedávnom rozhovore pre HN minister hospodárstva Peter Žiga. Podľa neho sa výstavbou plynovodu môže zo Slovenska stať z veľkého hráča iba marginálny. Štát má zmluvu na dodávky plynu s Gazpromom iba do roku 2028.

Znamená to, že zostaneme bez plynu?
Nie. O dodávky plynu sa nemusíme obávať. Na zabezpečenie svojich 4 – 5 miliárd kubických metrov ročne máme k dispozícii napríklad reverzný tok zo Západu. Rovnako sa po novom do hľadáčika Bruselu dostala aj výstavba plynovodu Eastring, ktorý by mal prepojiť slovenské plynovodné trasy cez východný Balkán spolu s Tureckom. Podporu projektu deklarovala aj nová vláda vo svojom programovom vyhlásení.

Ako môžeme lobovať proti výstavbe plynovodu v zahraničí?
Podľa odborníkov je najlepšou možnosťou pre nás medzinárodný lobing. „Bratislava môže poukazovať na environmentálne riziká, ekonomické dôsledky pre Ukrajinu, ktorej rozvoj je prioritou únie, a na budovanie jednostrannej závislosti strednej Európy od Ruska,“ pripomína energetický expert portálu EurActiv.sk Pavol Szalai.

Je plynovod Nord Stream 2 v súlade s európskym právom?
Po dostavbe plynovodu by až 80 percent ruského plynu prúdilo do Európy jedinou trasou. Samotný Gazprom by zvýšil svoj podiel na nemeckom trhu až na 60 percent. Podľa odborníkov je preto projekt priamo v rozpore so snahou energetickej únie diverzifikovať trasy dodávok plynu a tiež dodávateľov. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič už v minulosti zdôraznil, že štáty by mali mať aspoň tri rozdielne zdroje plynu. No prerušením ukrajinského tranzitu by niektoré stratili aj ten jediný zdroj. „Je tu tiež riziko, že hlavný dodávateľ bude zároveň hlavným prepravcom, čo je v rozpore s európskym právom,“ upozorňuje šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková.

Môže Európska komisia zastaviť výstavbu plynovodu?
Brusel nemá veľké páky na zastavenie projektu. Európska komisia momentálne nemá veto na Nord Stream 2, projekt však bude musieť rešpektovať jej stanovisko,“ hovorí Szalai. Brusel len málokedy priamo „stopne“ nejakú investíciu, lebo sa jej nepáči. Bruselská byrokracia však môže projekt značne naťahovať a požadovať rôzne dodatočné hodnotenia či úpravy, upozorňuje Ferenčáková. Na to doplatil napríklad projekt South Stream, a to aj napriek tomu, že už boli pod morom položené základy.

Kto by znášal ekonomické dosahy toho, ak by sa projekt zastavil?
Ekonomické straty by išli čisto na úkor konzorcia. „Riziko investovania peňazí bez posvätenia Bruselu je obchodným rozhodnutím zapojených firiem,“ upozorňuje Ferenčáková. Neistý postoj Európskej komisie je považovaný za právne riziko, s ktorým majú firmy vopred počítať. Ak ho chcú minimalizovať, môžu si stanovisko komisie vyžiadať sami, doplnil Szalai.

Prečo Brusel podporil výstavbu Nord Streamu, no pri dvojke už váha?
„Projekty vznikali v rozdielnom časovom rámci a počas rozdielnej energetickej a bezpečnostnej situácie. Kým výstavba Nord Streamu bola považovaná za projekt diverzifikácie, Nord Stream 2 je skôr nástrojom, ktorý, naopak, môže viesť k zníženiu energetickej bezpečnosti Európy,“ nechal sa počuť Šefčovič.

Bude vláda žalovať Európsku komisiu?
Pred voľbami viaceré politické strany deklarovali, že by boli ochotné ísť v prípade Nord Streamu aj do žaloby. Premiérovi to odporúčal napríklad šéf KDH Ján Figeľ. „Ak by sa ukázalo, že konsenzus nie je možný a projekt je spolitizovaný – na základe čoho by sme mali byť znevýhodnení – tak sme aj za také krajné riešenie, ako je žaloba,“ hovoril napríklad predseda SNS Andrej Danko. Rovnako chce podporiť podanie žaloby aj strana Sieť. Naopak, Most-Híd bol proti a Smer chcel čakať na odpoveď nemeckého regulátora. „Berúc do úvahy aj predchádzajúce odpovede je táto otázka predčasná. Slovenská republika bude naďalej dôsledne sledovať vývoj v danej problematike,“ reaguje dnes hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano.

Pohľad Európskej komisie
Po dostavbe plynovodu by až 80 percent ruského plynu prúdilo do Európy jedinou trasou. Samotný Gazprom by zvýšil svoj podiel na nemeckom trhu až na 60 percent. Podľa odborníkov je preto projekt priamo v rozpore so snahou energetickej únie diverzifikovať trasy dodávok plynu. Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič už v minulosti zdôraznil, že štáty by mali mať aspoň tri rozdielne zdroje plynu. No prerušením ukrajinského tranzitu by niektoré stratili aj ten jediný zdroj. „Je tu tiež riziko, že hlavný dodávateľ bude zároveň hlavným prepravcom, čo je v rozpore s európskym právom,“ upozorňuje Ferenčáková. Brusel nemá veľké páky na zastavenie projektu. „Európska komisia momentálne nemá veto na Nord Stream 2, projekt však bude musieť rešpektovať jej stanovisko,“ hovorí energetický expert portálu EurActiv.sk Pavol Szalai. Brusel len málokedy priamo „stopne“ nejakú investíciu, lebo sa jej nepáči. Bruselská byrokracia však môže projekt značne naťahovať a požadovať rôzne dodatočné hodnotenia či úpravy, upozorňuje šéfredaktorka portálu energia. sk Lenka Ferenčáková. Na to doplatil napríklad projekt South Stream, a to aj napriek tomu, že už boli pod morom položené základy.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.