26.02.2016, 00:00

Neboli sme údržbári. Našou vizitkou je lepší výber daní, tvrdí Kažimír pre HN

Skúste si to niekedy a potom môžete ohŕňať nosom, odkazuje kritikom minister financií Peter Kažimír.

Peter Kažimír

Po štyroch rokoch na ministerstve financií za svoje hlavné vysvedčenie považuje zlepšenie výberu daní. To je podľa neho aj argument proti hlasom, že vláda, v ktorej je ministrom, bola len údržbárska, bez reforiem.

V rozpočte ste si naplánovali, že v roku 2018 by Slovensko malo dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Stále platí tento záväzok?
Musím vás upozorniť, že je to zákon. Schválili sme zákon o štátnom rozpočte, ktorý, samozrejme, kľúčovo rieši rok 2016, ale keďže máme programové rozpočtovanie, tak máme stanovené ciele a konkrétne limity výdavkov aj na roky 2017 a 2018. Nie je žiadnym tajomstvom, že sme schvaľovali rozpočet v novembri minulého roka s tým, že sme ponechali ako keby nevyplnenú príjmovú stránku na rok 2017 a 2018.

Prečo?
Nechali sme to ako rébus pre novú vládu. Ak si pamätáte, objemy boli v každom roku asi pol miliardy. A potom, čo som tento týždeň predstavil novú daňovú prognózu, a keď čísla, ktoré táto prognóza obsahuje, dosadíte do schváleného štátneho rozpočtu na ďalšie roky, tak sa dostávate v roku 2018 k deficitu 0,00 bez toho, aby bolo čokoľvek nutné robiť. Ale aby sme boli čestní a féroví, takýto návrh štátneho rozpočtu na ďalšie roky zatiaľ nepočíta s prioritami tej-ktorej vlády, ktorá vzíde z volieb. Takže bude veľmi dôležité, ako sa občania 5. marca rozhodnú, aké karty sa rozdajú, kto s tými kartami zahrá a všetko sa pretaví do programového vyhlásenia vlády aj s cieľmi, ktoré sú v súčasnosti veľmi realistické. Zoberte si ten obrovský rozdiel: naháňať cieľ vyrovnaného rozpočtu a zároveň zháňať peniaze na priority, alebo mať pohodlie zháňať peniaze už iba na tieto priority.

Ale aj posledné dva roky ste plánovali a schváli isté deficity, ale výsledok bol vždy horší ako plán.
Ak hovoríme o roku 2015, čo je minulý rok, tak odhady zo strany Európskej komisie aj naše ešte pred prognózou boli na úrovni okolo 2,7 percenta. Po tom, čo sme zverejnili daňovú prognózu, tak tá dodáva dodatočnú pol miliardu eur pre rok 2015. Ja som úplne spokojný a som si istý, že cieľ v roku 2015 bez problémov splníme.

Nedostali ste sa však po znížení deficitu pod tri percentá do nejakého udržiavacieho režimu?
Toto je názor ľudí, ktorí sú skôr prudérni jastrabi, respektíve účtovníkmi. Ja som nikdy nechcel byť minister financií – účtovník, ktorému len sedia číselká, má zavreté oči a nepozerá sa, čo sa deje okolo neho. Viete veľmi dobre, že každá vláda má právo zvoliť si scenár. Pre mňa je dôležité, že sme stále v súlade s pravidlami, ktorým sme vystavení. Teraz hovorím o pravidlách eurozóny. A napriek výčitkám, ktoré spomínate, bol slovenský rozpočet dva roky za sebou vyhodnotený ako jeden z najkvalitnejších, spolu s nemeckým, holandským, luxemburským, čo je veľmi dobrá spoločnosť. Medzinárodnými finančnými trhmi sme vnímaní ako kredibilní. Keby to tak nebolo, nemohli by sme minulý týždeň predať 11-ročné dlhopisy s výnosom za 0,8 percenta a trojročné dokonca so záporným výnosom 0,1 percenta.

Dlhopisy s veľmi nízkymi výnosmi teraz predáva celá eurozóna. To nie je iba vizitka Slovenska.
Áno, pretože tieto podmienky máme všetci rovnaké. Ale slovenské rizikové prirážky sú druhé najnižšie po nemeckých. Tu je vidieť ten rozdiel, všetky krajiny eurozóny majú rovnaké podmienky pri kvantitatívnom uvoľňovaní, ale Slovensko má momentálne v tomto striebornú medailu. To vychádza aj z kredibility, cieľov, ktoré sme si stanovili, že sme schopní ich držať. Stačí si prečítať posledné komentáre ratingových agentúr Fitch alebo Standard and Poors, ako zdôvodňujú udržanie ratingu Slovenska.

Avšak tým istým agentúram sa vyčíta, že počas krízy v upozorňovaní na riziká úplne zlyhali.
Naša krajina nikdy nemala krstných otcov, ktorí by sa za nás prihovárali, všetko sme museli plniť na 120 percent. Dočítať sa veci a mať hodnotenie, ktoré máme, je veľmi príjemné. Z tohto pohľadu je to vizitka krajiny, v ktorej žijeme, a na to by sme mali byť hrdí.

Pri pohľade zvrchu sa Slovensku darí. Solídne rastieme, na európske pomery máme v solídnej kondícii dlh aj deficit. Nepomáha však klesaniu dlhu aj rast ekonomiky?
Súčasťou verejných financií sú celkové makroekonomické podmienky v krajine. Pre nás je najväčšou odmenou, že sme sa dožili zvratu na trhu práce. Tie desaťtisíce pracovných miest sú naozaj skvelou správou pre krajinu. Menia klímu v spoločnosti, čo následne vidíme napríklad v lepšom výbere daní. Meníme paradigmu našej ekonomiky z totálnej závislosti od exportu na silnú účasť domácej ekonomiky – domácej spotreby.

Osobne si však predstavujem ministra financií ako reformátora. Nie je vám ľúto, že sa voľné zdroje, ktoré sme mali, nevyužili na hĺbkové reformy než napríklad na sociálne balíčky?
To je váš novinársky pohľad na svet, ktorý je čiernobiely. Ja si predstavujem svet pestrofarebný. Tu však musím povedať, že rok 2012 bol až príliš pestrofarebný. Nevedieť riadne pol roka, aké máte príjmy štátu z dôvodu nefungovania daňovej a colnej správy, to nie je úplne príjemný začiatok. Som veľmi rád, že po roku a pol, keď som predstupoval so zlými správami, keď sme pri prognózach prichádzali o stovky miliónov eur z dôvodov makroekonomického ochladenia, sa situácia v roku 2013 zmenila a odvtedy som mohol, naopak, ponúkať už iba dobré správy. Takže to, že sme sa zamerali na typ hospodárskej politiky, ktorej výsledkom je dnešná situácia, bolo správne rozhodnutie. Hoci niektorí s pohŕdaním hovoria, že je to údržba.

Ale nie je to naozaj iba údržba? Ja hovorím, že sociálne balíky nie sú reformy.
Absolútne nesúhlasím. Vy považujete to, že dosiahnete viac ako dve miliardy eur z príjmov vďaka lepšiemu výberu daní, za údržbu? Skúste si to niekedy a potom môžete ohŕňať nosom. Sociálne balíky majú dve časti: prvou je politický marketing, druhou je skutočné cielenie, ktoré si možno vyžaduje iný typ myslenia.

Aký iný typ myslenia?
Ak hovoríme o opatreniach, ktoré sa vám môžu zdať populárne, ak hovoríme o finančnej pomoci rodinám, ktoré vysielajú svoje deti na lyžiarske zájazdy a školy prírody. Choďte do terénu, spýtajte sa Tatrancov, prevádzkovateľov chát, či im to pomáha. Som presvedčený, že pomáha. Osemstotisíc prefinancovaných nocľahov detí v slovenských zariadeniach mimo sezóny má, samozrejme, aj efekt synergický: vyššie tržby, zamestnanosť. Chce niekto vyčítať, že viac peňazí sa dáva do stavby nájomného bývania v krajine, ktorá má druhý najvyšší podiel z hľadiska bytového fondu? Ak hovoríme o bezplatných bytoch pre učiteľov, tak ide o poukázanie na problém, ktorý existuje. Mužské povolanie učiteľ – otec a živiteľ rodiny je totiž problematické. Musíme preto prejsť debatou, ako lepšie ohodnocovať učiteľov v mestách, kde sú vyššie životné náklady. Napríklad cez príspevok na bývanie.

Pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok sa v parlamente zvýšili očakávané príjmy štátu o 300 miliónov eur bez toho, aby boli niečím kryté. Nie je to prinajmenšom neštandardný postup?
Bolo to v súlade so zákonom. Podotýkam, nikto nikdy nebude môcť parlamentu zobrať právo meniť rozpočet priamo na území Národnej rady. Stalo sa to tretíkrát s veľmi kredibilným príbehom. Žijeme v zvláštnom období, keď prognózovať príjmy je veľmi zložité. Moja kritická otázka aj voči našim prognostikom je, že ak si pozriete prognózu, na ktorej bol postavený vlaňajší rozpočet a realitu, rozdiel je jedna miliarda.

Ale prečo ste teda nezvolali mimoriadny daňový výbor, aby tých 300 miliónov posvätil, ako je to bežné?
To je iba proces, ktorý sa dá urobiť, ale nemusí sa. Iba hovorím, že všetky príkre reči ohľadne tejto témy vyleteli do vzduchu zverejnením minulotýždňovej prognózy. Jasne sa potvrdilo, že sme mali pravdu, príjmy sú vyššie a stále tvrdím, že tento rezort neminul žiadne euro, ktoré by neprešlo výborom pre daňové prognózy..

Ste spájaný najmä s bojom proti daňovým únikom. Asi nikto nepopiera, že sa veľa vecí zmenilo. Rast efektivity výberu daní sa však zmiernil. Budú teda potrebné ďalšie opatrenia?
Určite áno, súboj sa nemôže skončiť, trend je nezvratný. Myslím si, že sa nemôže stať, aby sme sa vrátili k hodnotám spred pár rokov. Verím, že sa nikto nevráti k praktikám ovplyvňovania finančnej správy. Treba si to priznať, robil to aj Smer. Keď sa skončili voľby, tak finančná správa bola súčasťou torty, ktorú si politici delili. S tým sme skončili v roku 2012, lebo sme si uvedomili, že sme v katastrofálnej situácii, čo sa týka fungovania finančnej správy. Odvtedy sa venujeme jej profesionalizácii. Okrem toho sa prijali desiatky opatrení, hoci niektoré nepotešili. Stále nám podľa mňa pokrivkáva spravodlivosť v tejto oblasti. Polícia a prokuratúra dokážu výrazne lepšie nájsť daňových podvodníkov, ale súdy majú stále problém s potrestaním týchto ľudí.

Napriek tomu, čo ste povedali, stále patríme medzi tých horších v Európe. Je možné, aby sme sa priblížili aspoň priemeru únie?
Posledné rebríčky – podotýkam, že z údajov z roku 2013 hovoria, že sme štvrtí najhorší, a boli sme druhí najhorší. Pevne verím, že v hodnotení rokov 2014 a 2015 sa dostaneme niekde do stredu pelotónu. Teoreticky vzaté, ak by sa u nás, ľudovo povedané, kradlo na daniach, tak ako je to priemerné v Európe, mali by sme každý rok o 800 miliónov viac. To je podľa mňa odmena pre každého, kto sa tomu bude venovať.

Finančná správa riešila v poslednom období aj transferové oceňovanie. Pohli ste sa nejako v tejto téme? Všetci v Európe s tým majú problém.
Áno, ale majú tímy rádovo v desiatkach ľudí, ktorí sa tomu venujú roky. My sme sa začali tejto problematike venovať v roku 2012, keď sme začali budovať odborný tím. Je to o tom, získať ľudí, ktorí robia v dobrých audítorských firmách. Musíte na to pripraviť legislatívu. A potom rozpracovať jednotlivých klientov. Finančná správa sa niektorým firmám „povenovala“.

A výsledky?
Výsledky tu sú, ale sme v rovine daňového tajomstva. Čo však môžem povedať je, že výsledky sú v desiatkach miliónov eur. Musia však ešte prebehnúť dohodovacím konaním medzi finančnými správami u nás a v materskej krajine danej firmy.

Koľkých firiem sa to u nás týka?
Nie je žiadnym tajomstvom, že sú to vybrané subjekty daňovej správy, teda najväčšie firmy. Sú tam automobilky, veľké vlajkové lode, ktoré si žili v závetrí. Je to oblasť, ktorá sa v Európe postupne kultivuje a podmienky sa z hľadiska súťaže vyrovnávajú. Teda štáty akoby začali ťahať za dlhší povraz.

V decembri ste spomínali, že riešite aj firmu z odvetvia telekomunikácií. V akom štádiu ste v súčasnosti?
Je to opäť v operatívnej podobe a rieši to finančná správa a policajný zbor oboch krajín. Je to živý prípad. Okrem toho som tento týždeň podpísal žiadosť o revers charge na mäso, kde celé mesiace identifikujeme veľký pohyb podvodných operácií najmä s bravčovými polovicami. Pri následnom spracovaní sa nám stráca DPH. Máme zdokumentované podvodné schémy. Žiadame o revers charge a dúfame, že nám to komisia schváli.

Intenzívne sa v poslednom čase diskutuje aj o korupcii. Pred časom padol výrok, že najväčším rizikom pre verejné financie je práve korupcia. Súhlasíte?
Korupcia je prítomná v spoločnosti. Existuje veľmi jednoduché riešenie. Ak by sme zakázali hotovostné platby, vysporiadali by sme sa s väčšinou daňových únikov, ale aj primitívnej korupcie. Je to téma, ktorá sa v Európe diskutuje. Korupcia je veľmi spojená s daňovými únikmi. Motorom generovania cashu sú práve daňové úniky.

Keď sa pozriete štyri roky spätne, ste spokojný?
Som človek, ktorý berie veci ako misiu. Mne sa v živote prihodilo, že som sa stal ministrom financií. Nikdy som sa nepovažoval za génia, ale myslím si, že som pracovitý. Som rád, že sa môžem obklopovať šikovnými ľuďmi, s ktorými spolupracujem. Mám okolo seba často aj ľudí, ktorí sú schopnejší ako ja a nemám s tým problém. Z tohto pohľadu to bolo nielen veľké dobrodružstvo.

Chceli by ste byť na ministerstve aj ďalšie štyri roky?
Idem do normálnej politickej súťaže. Som na kandidátke strany, ktorá chce vyhrať voľby a pokračovať. Rozhodnutie o tom nakoniec urobí ten, kto bude skladať tím. Z môjho osobného pohľadu odchádzam s čistým stolom.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.