Opozičná strana SaS je prekvapená, že súbežne s dramatickými udalosťami okolo Grécka vláda Roberta Fica (Smer-SD) poľavuje v úsilí výraznejšie znižovať deficit verejných financií, a tým aj zadlženie Slovenska. Vyzýva ju preto, aby nepresúvala konsolidáciu verejných financií na horšie časy a dodržiavala svoje sľuby o znižovaní deficitu a dlhu.
„Očakávali sme, že Grécko je memento, ale nie je. Ukážky z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2016 nás vedú k záveru, že varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť neboli zohľadnené tak, ako by si zaslúžili,“ konštatoval poslanec Národnej rady SR za SaS Eugen Jurzyca.
Dobré časy nepomáhajú
Vláda podľa neho už v roku 2014 zhoršila svojím hospodárením udržateľnosť verejných financií. Liberáli upozornili, že schodok sa vlani medziročne zvýšil viac než priemer deficitov v eurozóne. To všetko napriek tomu, že ekonomika Slovenska a s ňou aj príjmy verejných financií zažívajú „dobré časy“ umelo podporené kvantitatívnym uvoľňovaním, príjmom eurofondov či otváraním druhého piliera.
„Kedy, ak nie teraz si má Slovensko znížiť dlh tak, aby bolo pripravené na budúce krízy, ktoré určite prídu?“ pýta sa Jurzyca. Ako dodal, vláda iba potvrdzuje, že využije každú príležitosť presunúť riešenie problémov do budúcnosti. „A nezáleží jej na tom, že to bude znamenať ich prehĺbenie. Grécko je dobrým príkladom toho, ako rastú problémy verejných financií, ak sa posúvajú do budúcnosti,“ uzavrel poslanec.
Pridáva sa aj KDH
Návrh rozpočtu na budúci rok kritizuje aj opozičné KDH. Podľa kresťanských demokratov je predvolebnou kamuflážou. "Vláda sa snaží vytvoriť dojem, že znižuje verejný dlh. V skutočnosti však dlh Slovenska má narásť, a to nie o drobné, ale o vyše miliardu eur. Za tento dlh nebudú ručiť politici strany Smer, ale ľudia na Slovensku, ktorí ho budú musieť splácať zo svojich daní v ďalších rokoch. O to menej im zostane v čistom na výplatách," uviedol v stanovisku pre médiá predseda strany Ján Figeľ.
KDH upozorňuje tiež na sociálne vplyvy nečerpania eurofondov. "V mnohých regiónoch Slovenska majú ľudia skutočne ťažké životné podmienky," doplnil Figeľ s tým, že aj vďaka eurofondom by si mohli nájsť prácu. Vláda však podľa jeho slov nezodpovedne necháva prepadnúť peniaze z Európskej únie. "Hrozí, že takto prídeme o miliardu eur," tvrdí Figeľ.
Všetko môže byť inak
Podľa podpredsedu KDH Miloša Moravčíka vláda zneužíva dočasný umelý rast a podceňuje riziká ďalšieho ekonomického vývoja. Ako uviedol, samotné MF SR v návrhu rozpočtu priznáva, že "rast ťaží z dočasných pozitívnych faktorov, akými sú nízka cena ropy, slabší výmenný kurz eura a kvantitatívne uvoľňovanie Európskej centrálnej banky".
Preto podľa Moravčíka naplánovalo ministerstvo ekonomický rast na rok 2016 na úrovni 3,7 percenta a na rok 2017 na úrovni 3,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V októbri budúceho roka však môže byť všetko inak, pretože má doznievať stimulačný program Európskej centrálnej banky. "Prílišné spoliehanie sa na umelý rast môže Slovákom priniesť v budúcnosti problémy. Je to ako zaspať počas teplého večera na dvore a zobudiť sa do chladného rána či dokonca do búrky," uviedol Moravčík.
Z návrhu rozpočtu, ktorý vo štvrtok (23.7.) zverejnilo ministerstvo financií, vyplýva, že deficit verejnej správy by mal v budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,93 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Znižovať by sa mal aj v nasledujúcich rokoch, a to na 0,88 percenta HDP v roku 2017 a v roku 2018 by mal klesnúť na 0,53 percenta HDP.