27.05.2014, 00:00

Európu chce viesť „staviteľ mostov“

Profil. Jean-Claude Juncker je ako líder víťaznej strany prvý na rade v hľadaní podpory na post šéfa EK.

Pochádza z mikroštátu a chce silnú Európu. Top favorit na šéfa Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa netají tým, že je alergický na delenie únie na severné a južné či staré a nové štáty. „Naozaj si nemyslím, že je vhodné používať označenia ako „staré“ a „nové“ členské krajiny. Všetky „nové“ členské krajiny sú takisto riadnymi členmi EÚ s rovnakými právami. Bodka,“ povedal v nedávnom rozhovore pre HN Juncker. Ako prezident Komisie chce preto stavať medzi krajinami mosty a hľadať konsenzus. A to je aj dôvod, prečo leží niektorým štátnikom v žalúdku.

Nesympatie z ostrova

A to v prvom rade Britom, ktorí chcú v referende hlasovať o svojom zotrvaní v Európskej únii. Britský premiér David Cameron ho nazval absolútne neakceptovateľným a šéf britskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva Nigel Farage „nepríčetným eurofederalistom“. Potenciálny prezident sa však snaží nájsť podporu aj na tejto pôde a britskú otázku si dokonca vytýčil medzi svoje hlavné priority. „Dohoda, ktorá prihliada na špecifiká Veľkej Británie v EÚ a zároveň umožňuje ďalšiu integráciu eurozóny. Veľká Británia bude musieť pochopiť, že v eurozóne potrebujeme viac Európy, nie menej,“ píše Juncker na svojej stránke. Svojimi predvolebnými sľubmi však v Londýne pravdepodobne neoslnil, pretože Cameron chce začať diplomatickú ofenzívu proti jeho zvoleniu.

Rekordér

Luxemburčan je však trvalka, ktorá dokáže vo svojej funkcii zotrvať dlho. Vo svojej domovine pôsobil na poste premiéra 18 rokov, čo ho zaradilo medzi najdlhšie vládnucich demokraticky zvolených lídrov na svete. S premiérskou stoličkou sa rozlúčil až v roku 2013 pre aféru s odpočúvaním. Štátna spravodajská služba údajne nezákonne odpočúvala politikov a brala úplatky. Vyšetrovanie dospelo k záveru, že Juncker má za aféru niesť politickú zodpovednosť, keďže nedostatočne kontroloval činnosť spravodajskej služby. Po sedemhodinovej debate v Poslaneckej snemovni sa od neho odvrátili koaliční partneri a predseda vlády musel vypísať predčasné voľby. Juncker však niekoľko rokov riadil aj Euroskupinu. Nadobudnuté skúsenosti z neho podľa jeho slov robia človeka, ktorý dokáže prinavrátiť do Európy ekonomickú prosperitu.

Bez zmeny kurzu

Avšak ak sa mu podarí zasadnúť na stoličku šéfa Komisie, veľké zmeny v smerovaní Európy nemožno čakať. Jeho Európska ľudová strana (EPP) už v predvolebnej kampani zdôrazňovala potrebu pokračovania politiky „zdravých verejných financií“, prorastových stimulov a boja proti nezamestnanosti.

„Inak povedané, ľudovci bránili súčasný politický kurz v EÚ, a ten sa budú pravdepodobne snažiť presadzovať,“ hovorí Radovan Geist z portálu Euroactiv. sk. Juncker navyše chce, aby sa Európska energetická únia stala svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj to, aby sa zrušili clá medzi Európou a Spojenými štátmi. Vďaka jeho veľkej podpore voľného trhu dokonca dostal prezývku najsocialistickejšieho kresťanského demokrata.

Juncker sa po vyhlásení výsledkov vyhlásil za víťaza eurovolieb. Na poste prezidenta Európskej komisie ho však bude musieť potvrdiť parlament i členské štáty svojou väčšinou. A to nemusí byť ľahké. „Nemyslím si, že má podporu kľúčových osobností vo svojej strane. Jeho kandidatúru môžu blokovať niektoré štáty,“ hovorí pre HN Fredrik Erixon z Európskeho centra pre medzinárodnú politickú ekonomiku. Dôležitá teda bude aj dohoda s ľavicovými oponentmi. „Podľa môjho názoru bude predstaviteľ EPP na čele Komisie a predstaviteľ socialistov Martin Schulz na čele Európskeho parlamentu alebo naopak. V každom prípade sa tieto dve strany musia spolu dohodnúť,“ hovorí pre HN riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov Petr Kratochvíl.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.