Schwechat nechce na svojom letisku prijímať nízkonákladovky, dáva najavo svoj staromódny prístup. Bratislava je pravý opak. My v Bratislave rastieme, zatiaľ čo Viedeň upadá, hovorí Jacobs.
Ako si pochvaľujete váš biznis na letisku v Bratislave?
Bratislavské letisko je pre nás momentálne výhodné. Je to jedna z našich najrýchlejšie sa rozrastajúcich báz. Pre jeho polohu zvažujeme, že sa tunajšie letisko stane našou lowcostovou základňou viedenského letiska, keďže sme postrehli 25-percentný medziročný nárast počtu Rakúšanov cestujúcich s Ryanairom z Bratislavy. Očakávame, že toto číslo ešte porastie, aj vďaka množstvu autobusov, ktoré medzi Viedňou, Schwechatom a bratislavským letiskom denne premávajú. Ak môžem ísť do Londýna z Bratislavy za 20 eur, prečo by som ako Rakúšan mal ísť na Schwechat, kde zaplatím podstatne viac?
Viedeň o vás nemá záujem?
Presne tak. V tom, že Schwechat nechce na svojom letisku prijímať nízkonákladovky, dáva najavo svoj staromódny prístup. Bratislava je pravý opak. My v Bratislave rastieme, zatiaľ čo Viedeň upadá. Aby bratislavské letisko rástlo ešte viac, je potrebné, aby tunajšia vláda a turistické organizácie viac propagovali destinácie, do ktorých lietame, čo by sem pritiahlo aj zahraničných turistov. Môžete byť ako Bergamo pri Miláne. Pred dvadsiatimi rokmi o ňom nikto nevedel, a dnes je rozvinutým letiskom. Rozvoj tunajšieho letiska je dobrý nielen pre nás, ale aj pre miestnych podnikateľov, taxikárov, hotelierov a podobne. Možno neskôr, o tri-štyri roky, Schwechat začne prijímať aj Ryanair, zatiaľ však chceme, aby sa letisko v Bratislave stalo našou vysunutou bázou letiska Schwechat.
Ak Schwechat začne neskôr prijímať aj nízkonákladovky, nezanevrie Ryanair na Bratislavu?
Určite nie. Ak začneme lietať do Viedne, nepredpokladám, že by sme lety z Bratislavy rušili. Obe letiská budú podľa mňa spoločne napredovať. Príkladom je už spomenuté Bergamo. Hlavné milánske letisko Malpenza nás vždy odmietalo. Keď teraz vidí, ako sa rozvíja Bergamo, už sme žiadaní aj na Malpenze. Rozvíjame sa tak na oboch letiskách naraz. Podobne aj v Bruseli. Prv sme lietali len na okrajové letisko Charleroi, teraz nás už žiada aj letisko Zaventem.
Ryanair prešiel nedávno veľkými zmenami. Nielen webu, ale aj celkového prístupu k zákazníkom. Čo bolo dôvodom na také razantné zmeny?
Jednoducho sme to už potrebovali. Ešte pred dvomi-tromi rokmi boli služby Ryanairu hlboko pod očakávaniami našich zákazníkov. Nároky zákazníkov sa neustále zväčšovali a museli sme priznať, že v niektorých veciach sme až príliš tlačili na pílu a zákazníkov sme ignorovali. Museli sme sa zmeniť a priznať chyby. Ospravedlnili sme sa našim zákazníkom a dokázali sme im, že sa vieme veľmi rýchlo zmeniť k lepšiemu.
V minulosti ste boli veľmi kritizovaní už len pre vašu webovú stránku.
Stali sme sa viac transparentnými, tomu sa prispôsobil aj náš web.
Neobávate sa konkurencie v podobe napríklad WizzAiru? Ten sa totiž na Slovensku rozrástol.
Je to pomerne kvalitná konkurencia, to áno. Ale čo sa týka veľkosti a počtu prevážaných zákazníkov, teraz sa ich obávať nemusíme. Nemáme ani veľa spoločných destinácií. Stále sme číslom jeden na Slovensku a v Poľsku, rastie náš vplyv v Nemecku. WizzAir sa zameriava viac na Maďarsko, Rumunsko a Balkán.
Analytici hovoria, že budúcnosť civilného letectva je v nízkonákladovkách. Je to podľa vás tak?
Určite. Stačí, ak sa len pozrieme na to, aká je situácia v európskom letectve. Nemecká Lufthansa neustále štrajkuje, British Airways sa zameriavajú na dlhé lety. Ryanair, EasyJet a WizzAir z tejto situácie budú len profitovať a naberať na dôležitosti. S tým však bude spojený aj väčší konkurenčný boj medzi nízkonákladovkami. Predpokladám, že do desiatich rokov, niekedy v roku 2025, budú lowcostové spoločnosti tvoriť približne 60 až 70 percent cestujúcich. S veľkými spoločnosťami budú lietať len tí, čo na to majú, teda biznis cestujúci, a tí, čo budú lietať na medzikontinentálnych trasách. Lufthansa a napríklad aj British Airways sa budú viac zameriavať práve na tých zvyšných tridsať percent cestujúcich.
Môžeme sa dočkať aj zániku niektorých veľkých hráčov?
Áno, je to možné. Niektoré buď zaniknú, alebo sa budú spájať dohromady.
Máte nejaké ďalšie plány so Slovenskom? Napríklad lietať z Košíc či Popradu?
Určite sa tým v budúcnosti budeme zaoberať. Zatiaľ však stále platí, že Bratislava je pre nás prioritou číslo jeden.
Pustili by ste sa napríklad do prepojenia Bratislavy a Košíc v prípade, že by vám na takýto projekt prispela slovenská vláda?
Bolo by to možné a realizovateľné, a práve Ryanair je spoločnosť, na ktorú by sa slovenská vláda v tejto veci mala prihlásiť. Ešte pred pár rokmi sme v Ryanairi nerobili až toľko vnútroštátnych letov. To sa však v poslednom čase zmenilo. Lietame vnútroštátne napríklad v Poľsku, Portugalsku, Taliansku či vo Veľkej Británii.
Nedávno ste v Bratislave zmenili jednu populárnu destináciu. Liverpool má nahradiť Manchester. Prečo?
Jednoducho preto, lebo Manchester ako druhé najväčšie mesto Veľkej Británie začína naberať na dôležitosti. Taktiež je zvýšený dopyt Slovákov po letoch do Manchestru. Navyše tamojšie letisko je oveľa významnejšie a lieta sa odtiaľ aj do Spojených štátov.
V súvislosti s bombou v lietadle ruskej spoločnosti Metrojet pred pár týždňami zvažuje Ryanair zavedenie dodatočných bezpečnostných kontrol?
Už teraz sú bezpečnostné opatrenia v civilnom letectve veľmi prísne a každá spoločnosť musí spĺňať veľmi náročné kritériá. Ryanair sa podobným incidentom vyhýba aj tým, že do destinácií v severnej Afrike vôbec nelieta. Jedinou našou testináciou je dlhodobo Maroko, ktoré možno považovať za najbezpečnejšiu krajinu v regióne. Naše bezpečnostné štandardy sú vysoké. Neplánujeme teda žiadne ďalšie opatrenia.
Ryanair už viackrát avizoval, že by chcel lietať do Spojených štátov doslova za pár eur. Nikdy sa to však nestalo realitou.
Určite sa touto myšlienkou momentálne nezaoberáme. Model krátkych letov v rámci európskych krajín pre nás funguje dobre, a práve preto sa chystáme aj na kúpu ďalších 380 lietadiel. Transatlantické lety je odlišný biznis, ktorý nechávame na Lufthansu a British Airways. Ak by sme aj začali lietať cez Atlantik, bolo by to v rámci novej spoločnosti, nie priamo pod značkou Ryanair.
Nie je to zo strany Ryanairu len marketingový ťah?
Samozrejme. Každý má rád tieto príbehy. Stále sme prízvukovali, že pracujeme na tom, že ľudí doNewYorku dostaneme za 99 eur. Každý o nás hneď hovoril. Bola to pre nás vynikajúca reklama, za ktorú sme nemuseli nič zaplatiť.
Kto je Kenny Jacobs
Marketingovým riaditeľom pre aerolinky Ryanair je od februára 2014. Predtým pracoval na vedúcich marketingových pozíciách v spoločnosti Moneysupermarket. V minulosti pôsobil najmä v maloobchode, kde bol marketingovým riaditeľom pre írske Tesco, a tiež aj pre britské Tesco. Taktiež pracoval aj pre nemecký veľkoobchodný reťazec Metro vo viacerých jeho pobočkách v Európe a Ázii.